Najnovší návrh zo stajne HZDS ohľadne regulácie obchodných reťazcov nie je nič iné ako populizmus a farizejizmus. Prvovýrobcovia sa sťažujú na obchodné reťazce, že ich zdierajú. Naši občania chodia nakupovať do cudziny a zasa sú na vine podľa niektorých poslancov obchodné reťazce. Je to ale ozaj tak?

60% zisk na niektorých produktoch
To je jeden z argumentov predkladateľov. Je to veľa? Je to málo? Skutočnosť je iná. Pri zmiešanom tovare sa zvyčajne marža pohybuje od množstva predaného produktu a od ceny konkurencie. Teda, ak predávam chlieb a predávam ho denne, nebudem ho predsa predávať so 100% ziskom, lebo ho má jednak konkurent lacnejšie a predávam ho veľa, tak slušný zisk získam aj pri 20%. Ak predávam šaty, nepredávam ich na desiatky denne, ale zvyčajne niekoľko kusov a tak ich predávam kľudne aj s 200% ziskom. Najlepšie to odzrkadľujú zľavy. Zažili ste niekedy -80%? Určite áno. A keďže predajca nepredá výrobok pod nákupnú cenu, musel by vrátiť štátu rozdiel na DPH, predá to maximálne za nákup. Teda tento argument je skôr demagogický ako oprávnený. Ide o jednoduchú manipuláciu davu.

Zlodej kričí: "Lapte zlodeja."
Prečo sme drahší ako susedia? Príčin je niekoľko.

Prvá výrazná - sme menší trh
Prvovýrobca má teda vyššie náklady, lebo vyrába menej. Pre neznalých vysvetlím. Náklady na výrobu niečoho sa skladajú z tzv. fixných a variabilných. Fixné sú napríklad náklady na splácanie lízingu za stroje, ktoré som si kúpil na výrobnú linku, alebo napríklad mzdy. Či vyrobím 1000 kusov, alebo milión, tento náklad je vždy fixný. Variabilný náklad je ten, ktorý vynakladám na každý jeden výrobok, teba napríklad náklad na obal výrobku. Ak vyrobím 1000 ks, sú tieto náklady nižšie ako pri milióne kusov. Fixné náklady pri malom počte výrobkov tvoria väčšie percento nákladov, s rastúcim počtom výrobkov sa to percento znižuje. Teda, čím viac vyrobím, tým môžem s ísť s cenou nižšie, lebo moje náklady na výrobok sú nižšie a zároveň sa ako správny obchodník snažím podliezť cenu konkurencie, aby som predal viac.
Vyššie DPH
A tu sme pri prvom bode týkajúcom sa titulky tejto časti - o zlodejoch. Štát má na každom predanom výrobku 19% maržu - DPH. Naši susedia majú u potravín túto maržu nižšiu, pokiaľ viem tak väčšinou 10%. Teda náš štát zarába na nás občanoch o 9% viac ako štáty susedné na tých svojich.
Vyššie spotrebné dane
A ďalšia zlodejina zo strany štátu. Cena nafty ovplyvňuje aj cenu tovaru, lebo tovar sa musí niekam prepraviť a tá naša nafta je druhou najdrahšou na svete práve vďaka daňovému zaťaženiu. Ak je cena nafty napr. v Poľsku min. o 20 centov na litri nižšia, spraví to kľudne u niektorých produktov aj ďalšie 5% navýšenie ceny.

Dlhý záver
Reguláciu cien sme tu mali za komunistov a ukázala sa ako chorou. Trh sa s mnohými vecami vie vysporiadať sám. Ak je v supermarkete cena televízie, čo si chcem kúpiť vyššia ako inde, kúpim si ju inde. To, že si ju kúpi niekto u nich, je jeho voľba. Konkurencia tlačí ceny dole. Prvovýrobca ak má konkurenta, musí tlačiť ceny nadol, aby im mohol konkurovať. Aj reťazce sú klientmi prvovýrobcov, ako my sme ich klientmi. Ak si môžem vybrať ja, kde nakúpim, prečo by to nemohol spraviť aj reťazec. Je len voľbou prvovýrobcov, že podpíšu zmluvy s reťazcami, ktoré sa im javia ako nevýhodné. Nemusia ich podpisovať, nikto pri nich nestojí s pištoľou pri hlave. Zákon jasne hovorí: cena sa stanovuje dohodou medzi kupujúcim a predávajúcim. Teda dohodou. V podstate rovnako by som mohol aj ja zjednávať s predajcom - napr. supermarketom, ale problém je, že oni mi povedia: "Pod túto cenu to nepredáme", lebo je to ich voľba. Ak by som došiel do malého obchodíku so šatami, možno by som majiteľku a predavačku v jednej osobe presvedčil, že mi to predá lacnejšie. Rovnako ona ma môže presvedčiť, že to kúpim za ňou ponúkanú cenu.

Nie len niektorí poslanci, ale aj veľa ľudí sa díva na podnikanie ako na zlodejinu. Prečo aj nie, veď od malička do nás, ešte za totality narodených, súdruhovia hustili, že kapitalista je ten zlý, ten ktorý zarába na ľuďoch, ktorý ich okráda. To, že im dáva prácu, že za ňu platí na základe vzájomnej dohody so zamestnancom (dokonca regulovanej štátom - minimálna mzda) , že je tresne zodpovedný - musí ju vyplatiť, aj keď mu odberateľ nezaplatí. Ako aj to, že má zodpovednosť za nich a za ich skutky v pracovnom procese, to už nikoho nezaujíma. A táto karta sa bude v tomto štáte ešte používať kým neodídu minimálne dve generácie na večný dôchodok.

Ak teda chce teda štát zabezpečiť občanom nižšie ceny a vyšší príjem do štátneho rozpočtu, nech zníži dane. Nech zníži DPH na potraviny, nech zníži spotrebné dane. Nech zníži daň z príjmu. Ceny pôjdu nadol, ľuďom sa neoplatí cestovať k susedom na nákupy a štátu sa v konečnom dôsledku táto "investícia" pre to vráti späť. Zavedenie predkladaného nezmyselného zákona zo stajne HZDS bude mať za následok, že vzniknú sprostredkovatelia a sprostredkovatelia sprostredkovateľov a nakoniec bude cena ešte vyššia. Lenže to poniektorí poslanci nevedia, lebo celý svoj život žijú v inej realite, v inom svete a nepoznajú základné zákony - ani len ten fyzikálny zákon akcie a reakcie. Poniektorí by najradšej kontrolovali všetko, vrátane vašej spálne, stolice i vzduchu, čo dýchate.