Presne tak - neverím vlastným očiam. Fico otvoril ústa, a reakcie novinárov vyzerali asi takto - prečo sa vyjadruje k otázke, ktorú nedostal, prečo odmieta skvelé plány, ktoré mu nenavrhli, prečo ... ale nikde ani jedno zamyslenie nad skutočným stavom vecí na Slovensku. Ani jedno zamyslenie, kam môže viesť politika poklonkovania a podlizovania sa mocnosti, ktorá nezvláda ani vlastné vnútorné problémy.

Kedysi som chcel byť novinár. Nestalo sa, a paradoxne som dnes veľmi spokojný, že mi to nevyšlo. Neviem si totiž predstaviť, že by som sedel v jednej miestnosti s ľuďmi, ktorých názor je na predaj, ale ho nemajú vôbec. Iste, hovorí sa, koho chlieb ješ, toho pesničku spievaj, ale v tejto oblasti by to nemalo platiť. Novinár je predsa zdrojom pre tvorbu názoru čitateľa a pokiaľ prináša skreslené informácie, škodí tým všetkým. Zdá sa však, že na Slovensku sa v niektorých periodikách a iných médiách odkladá chrbtová kosť na vrátnici. Niektorí sa možno narodili rovno bez nej. Takže, keď ráno otvoríte noviny, dozviete sa asi toto - Anča Svetová má nového milenca, Ďuro Trubka objavil, že miluje spolužiaka, Mirka Taková má asi nové silikóny ... komu tento odpad tak pomôže v reálnom živote ? Načo mi je vedieť, kto s kým kempuje v jednej posteli ? Ako zlepší môj život, alebo mi pomôže informácia, že niekto má toľko implantátov, až sa podobá viac mutantovi, než človeku ?
Osobitnou kategóriou sú politickí komentátori - všetci píšu podľa jednej šablóny - USA sú garantom demokracie, a čo tam po tisícoch životov, ktoré stojí ich šírenie demokracie na hlavni guľometu, a Rusko je tá zlá, zaostalá krajina, ktorá by mala radšej čušať a zaliezť do myšacej diery. Paradoxne, mnohí z nich písali podobne pred rokom 1989, len v prevrátenom garde.
A tak si večer zapínam televízor, chcem si pozrieť, či sa náhodou tvorcovia programu nepomýlili, a nedali nejaký hodnotnejší film - chyba lávky, na Markíze ide propagačné video o snoboch, sukničkároch, umelých tetách a plánoch skrachovaných ženíchov, moderované umelou moderátorkou, ktorej úsmev vyvoláva spomienku na Polívkov deformátor, ktorý tak úspešne predvádzala jeho bývalá manželka Chantal - pre neznalých veci, to si zavesila do kútikov úst dva háčiky, spojené cez kolečko silonom a krútením kľukou si naťahovala úsmev okolo hlavy. Na STV už tradične vylepšujú divákom náladu spomienkami na tragické osudy rodín, a na nedeľu, alebo iný, blízky deň ohlasujú bombastickou reklamou premiéru filmu z roku 1990. Ešte rok pod vedením Nižňanského, a bombasticky ohlásia, že na Slovensku máme televízne vysielanie ...asi pán generálny si pomýlil Slovensko s dažďovým pralesom a domorodcami, ktorí nepoznajú ani bicykel.
No nič, pustil som si historický fim, a čakal, čo bude ďalej - padol som skoro do kolien, čo všetko sú schopní Slováci kúpiť a prezentovať ako umenie - na Markíze film o lietadle plnom hadov, čo v princípe znamená potoky krvi, samé mŕtvoly a na konci bude určite génius, ktorý s tým pristane ...či tak bolo neviem, pustil som si ďalší historický film, radšej ...Občas mám pocit, že nás televízie pokladajú za národ, ktorý musí byť komplet retardovaný - politici tomu už veria od roku 1992, keď Lenon s Držgrošom rozdelili federáciu, pričom taká drobnosť, ako názor pätnástich miliónov obyvateľov ich vôbec nezaujímal. Však to je iba dekorácia pre ich budúce plány.

Proste, na Slovensku je to tak ...ak chcete čítať objektívne názory a fakty, musíte počkať, kým sa niekto k nim odváži - len dúfam, že nebudem čakať do dôchodku, a dočkám sa ...