Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách  sa od 1.1.2009  zmenil vo väčšom rozsahu a preto sa niet čo diviť, že jeho aplikácia v praxi nie je bezproblémová.  Svedčí o tom aj tento prípad. V jednej organizácii vedúca učtárne sama od seba rozhodla, že cestovné náhrady bude zamestnancom vyplácať  tak,  aby ich dostali najneskôr  do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. Samozrejme, že sa to nepáči zamestnancom tejto organizácie, lebo sa cítia poškodení. A čo o tom hovorí predmetný zákon?

„ Zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.“ (§ 36 ods. 8)

Podľa mňa ide o pomerne jasnú definíciu. No aj tak si pre názornosť môžeme  zdôrazniť, že  v prvom poradí zákon stanovuje 10 dňovú  základnú alebo aj poriadkovú lehotu. Potom síce dáva možnosť  za presne definovaných podmienok fakultatívne dohodnúť lehotu dlhšiu ako 10 dní, ale limituje ju  obligatórnou  lehotou, ktorá nesmie prekročiť posledný deň   kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady zakladajúce nárok na cestovné náhrady. Takýto postup platí aj pre vrátenie nevyúčtovaného preddavku zamestnávateľovi, ak bol zamestnancovi pred pracovnou cestou  preddavok  poskytnutý. 

Postup spomínanej pracovníčky bol vo veľkom rozpore so zákonom, lebo konala bez toho aby  sa  na zmene termínu výplaty cestovných náhrad písomne dohodla aspoň so zamestnancom, keďže  táto zmena nebola dohodnutá v kolektívnej zmluve, ani ju neurčuje žiadny  vnútorný predpis zamestnávateľa .

Dokonca v dôvodovej správe k zákonu sa píše,  že ak zamestnávatelia nebudú  rešpektovať  platné termíny pri vyplácaní náhrad potom môžu zamestnanci podľa  § 69 ods. 1 písm. b)  Zákonníka práce  okamžite skončiť pracovný pomer, a to vtedy, ak im zamestnávateľ nevyplatí cestovné náhrady do 15 dní po lehote ich splatnosti.

Prajem príjemný a pekný deň. doko