Keď som sa vrátila domov a zbadala tie preplnené skrine, nezostávalo mi nič iné ako začať upratovať a triediť. Medzi inými som našla aj listy od mojej prvej lásky.

Mala som 16 a on bol o 5 rokov starší. Bol pre mňa vtedy všetko, rozhádala som si rodinu, ktorá ho nechcela akceptovať. Myslela som si, že je ten pravý, že už nikdy iného nebudem chcieť, že bez neho sa nedá žiť. Keď ukončil náš vzťah, nastalo čierne obdobie v mojom živote, všetko šlo dole vodou……

Po ňom však prišiel iný, a potom ďalší a ďalší. Dnes sa na všetko pozerám inak. Prešlo ma obdobie, keď som za lásku bola schopná robiť blbosti. Pozerám sa na svet inými očami a vzťahy začínam brať s odstupom. Aj teraz mi práve jeden končí.

Nehľadám už lásku, nepokúšam sa hľadať za všetkým vzťah. Idem životom a možno keď mi niekto povie aby som zostala opať sa na chvíľu zastavím.

A čo sa stalo s mojou prvou láskou? Hneď po mne si našiel priateľku v mojom veku, maju spolu ročneho dieťa a mali sa toto leto brať. Všetko má svoj zmysel a i v tomto prípade je to tak.

Člověk by sa nemal zamýšľať čo všetko stráca starým vzťahom, musí ísť ďalej, lebo život je príliš krátky na to aby ho premrhal.