Bez teba...

Ako som ho mohla tak raniť?

Tomu nemôžem ani uveriť.

Skutočne som ho milovala

a aj tak som to vzdala...

Ale ďalej by to pokračovalo ako?

Porozumeli by sme si nejako?

Na naše spoločné fotky sa dívam,

no zdá sa mi, že len snívam...

A možno urobila som chybu,

uvažujem v danú chvíľu.

No nevidela som cestu inú

a z toho moje ďalšie kroky plynú.

Možno ľutovať to budem chvíľu,

i keď nemala som možnosť inú.

Teraz bude v mysli stále so mnou

a to akoukoľvek abstraktnou formou.

Verím, že raz sa odo mňa odpúta,

a väzbou kamarátstva sa pripúta.

A keď sa opäť raz stretneme,

šťastní sa na seba pozrieme.

Chcem, aby si bol šťastný

bezo mňa,

a vtedy budem aj ja šťastná

bez teba...