Krídla anjelov vzlietnu pri ich spojení do jedného anjela.

Tak anjel vzlietol... bez krídel... tam čakal....

Kým hodina jeho príde, kým túto Zem opustí.

Kým príde k Najvyššiemu, kým príde k svojmu nekonečnému pokoju.

Túžba jeho hlboká. Nezanechať bolesť u človeka.

Krutá bolesť dobíjala sa, krv valí sa pred anjelom, smrť nenávratne čaká.

Prečo Boh povoláva môjho anjela?

Prečo mi ho nenechá?

Prečo sa s ním nemôžem tesiť?

Nechcem nič iba anjela.

Nechcem slávu... nechcem moc.

Pane, nechaj .... tu na Zemi...

A anjel odpadá. Krídlo sa rozsrastá.

Už len tichá slasť bez bolesti anjela napadá.

Anjel pokúša sa vzlietnúť.

Opúšťa ma.

Plačem

Slza je však zbytočná. Bolesť v srdci ostáva.

Chcem chytiť naposledy svojho anjela.

Anjelské krídlo odlieta. Preč, už navždy....

Zostal smútok, prázdne miesto pre môjho anjela.

Anjel na nebesiach lieta. Dostihuje ostatných, nezaostáva, je im na dosah.

Anjeli nebeskí rozprestú krídla, chytia sa za ruky. Teraz sú jedno.

Splynuli v jedného anjela, sú nebo...

Stoja pred bránou veľkou a mocnou, žiaria tam.

To hviezdičky ja vidím v noci. Každá bliká plamienkom žiary z nebies.

Viem, už anjelom jedným sú.