Pozorne čítaj. Teraz vstaň, podíď k dverám, stlač tlačidlo na ohlásenie požiaru v budove a schovaj sa na toaletách. Urob tak, ako som napísal a keď budeš počuť ticho dlhšie ako dvadsať sekúnd, vráť sa sem, uzamkni miestnosť a sadni si  ku compu.

Máme niekoľko minút len pre seba. Štatisticky trvá v priemere cez dve minúty, kým sem dorazia hasičské autá, ak prirátam čas, kým si overia relevantný odkaz o prípadnom požiari a prejdú poschodie po poschodí..., ale nestrácajme čas. Predpokladám, že v práci používaš vlastný notebook. Ak nie, otvor si prázdny wordovský dokument a vyťukaj indíciu heaven.  Ak áno, otvor si jednu z niektorých mojich  fotografií. Pritiahni sa k stolu, sadni si do polohy, v ktorej sa cítiš príjemne, mierne zakloň hlavu, uzamkni zrak a predstav si nejakú situáciu so mnou. Záleží na Tvojom sústredení sa.

Monitorom  behom pár sekúnd prejdú prvé vibrácie. Začne sa od stredu vlniť a vibrácie zrýchľujú. Vytvorí sa vír, moja tvár sa stráca. Odstredivá sila spôsobuje turbulencie častíc pred pc a rýchlosťou otáčajúcich týchto častíc začína z kruhu unikať svetlo a zvyšuje sa teplota vzduchu naokolo.

Do prostredia vnikne erupcia dymu plného zmesi všakovakých vôní s pravidelnou časovou periódou, ktorá sa roztrúsila v miliónoch aerosólových formách v Tvojom okolí a ktoré práve v tomto  momente silným nádychom vťahuješ do seba.

Zo stredu tohto svetelného víru prenikám v podobe tekutej látky a naberám Tvoj kurz. Na moment otvoríš oči a Ty vidíš ako sa tekutina formuje, najskôr forma tváre a o chvíľu sa ukazujú aj obe dlane. Som priezračný, no vidíš ma, rozoznávaš  črty tváre. Ostávaš nehybne sedieť. Dotýkam sa Tvojich viečok a privieram ich. Prežívaj. Privoniam k Tvojim zlatým vláknam a zaborím sa do nich. Schádzam ku krku a mapujem geografickú charakteristiku tejto oblasti. Berieš nádych a zakláňaš sa viac. Sledujem Tvoju nehybnú tvár, hladím líca. Prstami pravej ruky sa dotknem Tvojich  pier s pečaťou voňavého balzamu. Od vrchnej k spodnej a keďže som substancia miliardového počtu kvapôčok, všade zanechávam svoju sviežosť, vrátane Tvojich úst až po samé kútiky. Ľavou rukou sa dotknem brady a ticho, nebadane sa približujem k Tvojím perám a keď som v ich tesnej blízkosti, cítim pulz Tvojho tela a zatajený dych. Prichádza ten moment, keď sa moje pery priľnú k Tvojim a spečatia túto chvíľu. Vtom...vtom sa Ti jemne pootvoria ústa a splývame spolu vjedno. Môj minister z oblasti diplomacie požiada Tvoj jazyk do úvodného valčíka, ktorý sa „zvrhne“ do vášnivej salsy plnej správneho rytmu.

Medzitým sa Ti už dostáva do krvného obehu  a tým pádom celého tela postupne inzulínová dávka mojej podstaty vo fyzikálnom zložení. Na chrbtoch červených krviniek sa dostávajú molekuly do srdca, kde sa udomácnia v žilkách srdcového svalu. Cez tepnu sa švihom a vďaka fungujúcej doprave dostávajú do mozgu a centrálnej nervovej sústavy, kde Ti na moment paralizujú systém. Len na moment, bol to iba šok. Teplota tela sa zvýšila, ale urovnáva sa a prechádzaš na druhý režim. Absenciu dodávok hlásia končatiny a chrbát s driekom. Problém sa rieši a Tebe jemne tŕpne celé telo.

Fúzia je úspešne dokončená, odteraz sú Tvoje slzy mojimi slzami, Tvoj smútok i mojím smútkom, Tvoj pocit súženia pocítim i ja sám, Tvoja radosť so smiechom, je mojím radostným smiechom.

Vír sa znova zahusťuje, vťahuje najskôr prach a napokon aj mňa s poslednými lúčmi svetla. Bež na toaletu, falošný poplach odhalili a sú už len dve poschodia od Teba. Po toalete sa vraciaš a na monitore bliká môj mail. Chceš mi odpísať, chytáš myšku a pri nej nachádzaš pohár akejsi čistej priezračnej vody. Usmeješ sa a dostávaš chuť na prvý hlt...