Dnes som dostala ranu do hlavy....

 Môj pubertálny brat v poslednom čase rieši všetky naše konflikty priveľmi agresívne. Hovorím si, že keby sa takto pochytil s niekým starším, troška silnejším a menej pokojným ako som ja, tak by dostal do držky!

Proste som reštartovala comp. Tým to všetko začalo! Takou prkotinou. Ale, bacha, vypla som mu nejakú gamesu. Tož, v tom bol problém. Tak prišiel za mnou a, že či nechcem náhodou dostať, lebo som mu to vypla vo VEĽMI dôležitej pasáži. No jo. Strašné veci. Avšak vše sa začalo, až keď nechtiac dostal mojím lakťom do hlavy. Fakt nechtiac, ale vysvetlite to tomu malému capartovi, ktorý ma vo svojích trinástich tak tvrdohlavú hlavu, že bych ho niekedy najradšej zabila.

Tak som dostala. Od trinástky. Nieže by som sa nevedela pobiť alebo čo. Ale tak on je taký krehký a rozbitný, že vždy keď sa pochytíme, tak ja sa ho len dotknem a on už má peru rozbitú, rozrazené koleno alebo narazenú ruku. A ja? JA od neho vyfasujem tri razy toľko a nič. Proste som vždy celá a živá, ani modrinka. A to sa potom ťažko dokazuje, že mi čosi urobil...

Je to cvok...