Bol raz jeden chlapec,ktory sa narodil s chorobou. Bola to nevyliecitelna choroba. V 17 rokoch mohol kazdu chvilu zomriet. Zil stale utiahnuty v dome,pod dohladom svojej matky. Raz uz toho ale mal dost,a tak sa rozhodol,jediny krat si vyjs von. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umoznila. Ked sa prechadzal svojou ulicou,videl mnozstvo obchodov. Ked siel okolo obchodu s hudobninami,uvidel nadherne dievca,asi v jeho rokoch. Bola to laska na prvy pohlad. Otvoril dvere a vstupil dnu. Nepozeral sa po nicom inom,len po nej. Stale viac sa blizil k pultu,kde stala. Pozrela sa nanho a s usmevom sa spytala: mozem vam nejak pomoct? Behom toho si myslel,ze je to ten najpeknejsi usmev,ktory vo svojom zivote videl. Pocitil potrebu ju pobozkat prave v tomto okamihu. Koktavo odvetil: ano eeehh,uuuhh rad by si kupil jedno CD. Bez premyslania,vzal prve CD,ktore uvidel a zaplatil. Chcete to zabalit? Spytalo sa dievca s usmevom.Odpovedal ze ano,a kyval suhlasne s hlavou,ona sla dozadu a doniesla mu zabaleny balicek,ktory mu predala. On si ho vzal a opustil obchodik. Odisiel domov a od toho dna,navstevoval tento obchod kazducky den,aby kupil nejake CD. To dievca stale balilo jednotlive CD a on si ich potom bral domov,polozil ich nerozbalene do supliku. Prilis sa hambil,nez aby pozval to dievca,aby snim vysla. Akokolvek to skusal,neslo mu to. Jeho matka sa pokusila ho v tom povzbudit,aby sa na dalsi den odvazil,a on sa chytil za srdce a, vysiel odvazne k obchodu. Kupil si CD a ako vzdy ho dostal zabalene. Vzal CD a ked sa ona nepozerala,rychlo jej nechal na pulte listok so svojim telefonnym cislom a vybehol z obchodu von. Crrrr!!! Matka zdvyhla sluchatko: ano? Bola to ona,pytala sa nanho. Matka nacisto znicena zacala plakat a povedala: Ty to nevies? Vcera zomrel. Bolo prilis dlho ticho,az na plac matky,ktory sa v sluchatku ozyval.Neskor vstupila matka do jeho pokoja,aby si nanho pospominala. Rozhodla sa zacat s triedenim jeho veci. Otvorila suplik a k jej prekvapeniu sa tam tycily hory CD,ktore neboli ani rozbalene. Bola zvedava,bolo tam tolko k videniu a ona sa nemohla udrzat: vzala jedno,sadla si na postel a zacala rozbalovat CD a nasla v nom prilozeny i kus papieru. Matka ho vzala do ruk a zacala citat. Stalo v nom: mam ta rada Zofia. S hlasitou emociou otvorila matka dalsie CD,a i z neho vyletel von papier,z roznych CDciek na vsetkych bolo to iste. Ponaucenie: taky je zivot. Necakaj prilis dlho niekomu povedat,co citis. Povedz to este dnes. Zajtra moze byt uz prilis neskoro. Tento pribeh bol napisany,aby o tom ludia zacali premyslat,a tak pomali a isto menili svet. Nie neskor,nie zajtra,mysli na to,ze potom by uz mohlo byt prilis neskoro.