Nemám rád reklamy.

Vždy, keď sa ráno zobudím vo svojom bavlnenom pyžame zo slovenky a vyliezam zo svojej vyhriatej decodomáckej postele po vypnutí budíka casio a po opätovnom vyzváňaní Iggyho Popa z môjho starého sonyericssonu W810i, tesne po tom ako si obujem papuče lin shi a došmatlem sa do kuchyne, kde z televízora orava položenom na chladničke gorenje nejaká bukekela vianočka po mne vyrevuje nekonečné vianočné akcie ešte pred adventom,  si spravím čaj pu erh od klemberu do šálky s nápisom XXL z kauflandu, ktorý je lacnejiší, samozrejme bez pridania považského cukru, člena skupiny nordzucker group. Cukor zásadne do čaju nepoužívam. Ja totižto necukrím. Nemedím ani necitrónim. No po tom ako odvíčkujem čučoriedkovú fantáziu od danone, do ktorej postupne ponorím všetky štyri opavia bebekeksy, teraz so 40%-ným obsahom štrnástich druhov cereálií sa odoberiem do kúpelne vyčistiť si zuby zubnou kefkou curaprox ultrasoft a zubnou pastou colgate total, ktorá spoľahlivo ochráni moje zuby počas najbližších dvanástich hodín, čo zavŕšim vypláchnutím ústnou vodou listerine cool mint, ktorú vypľujem do umývadla cersaint, vtedy už ale hodiny quartz ukazujú 6 hodín 23 minút, čo je najvyšší čas obuť si svoju obuv adidas z kolekcie originals a navliecť sa do bundy z croptownu. Na poslednú chvíľu hádžem do batohu knihu od slovenského spisovateľa a zamykám za sebou kľúčom FAB, aby mohli moje kroky pokojne smerovať na zastávku SAD Trenčín, akciová spoločnosť a deň sa môže začať. Čo som to vlastne... aha, už viem: ako som už iste spomínal jednoducho nemám rád reklamy.

-a hlavne po ránu.