"Ja už nevládzem ďalej, musím ti to povedať", vzlykala Kamila a maska jej stekala so slzami na Marekovo rameno. Vo chvíľach, keď už nedokážeme ďalej nosiť masku lží a predstieranej dokonalosti, je najlepšie nájsť si takéto rameno a nechať vyplaviť všetku bolesť von. No keď ju nezmyjeme a necháme ju tam príliš dlho, zaschne, a potom sa jej nemožno zbaviť len tak ľahko, iba ak zoškrabať, a to často bolí ešte viac.

     Neutíchajúci plač dusil nielen Kamilu, ale aj Mareka. Nevedel, ako jej pomôcť, čo povedať, čo sa jej spýtať. Objal ju a tíšil hladením útleho chrbáta skrytého v uteráku v domnení, že to všetko vyrieši a plač utíchne.

     Po chvíľke začala vystrašene, ale naliehavo: "Bola som s Johnym, zase odišiel...robím hlúposť, prepáč....malo by to zostať tajomstvom, ale už nemôžem ďalej", hovorila uprene hľadiac do Marekových tmavých očí.

"To je v poriadku Kamila, nevadí. Splnila si mi sen, vždy som po tebe túžil, nik sa o tom nemusí dozvedieť.." zasnene odpovedal Marek.

"O čom to hovoríš?" zháčene sa naňho pozrela Kamila "ty si po mne túžil a ja som ti splnila sen? Aký sen?" nechápavo sa pýtala Kamila.

"No to naše milovanie, v kúpeľni, pred chvíľou" vysvetľoval Marek.

"Aké milovanie?" pýtala sa Kamila. "Vieš čo? Ja ti nerozumiem, asi máš bujnú fantáziu, ale musím ti niečo povedať, a to rýchlo, pretože si v nebezpečí! " povedala Kamila s varovným tónom v hlase.

     Marek sa ešte nespamätal z toho, čo pred chvíľou Kamila poprela, a tak sa ako prefackaný pajác na ňu nedôverčivo pozeral, veď sa s ňou miloval, nemohol si to vymyslieť alebo to Kamila popiera preto, aby sa chránila?

"Viem, že niečo tušíš....zmizla kazeta z truhlice. Johny o tom ešte nevie, v podstate je to jedno, pretože nie je až taká dôležitá, aj keď....to je jedno...tvoji rodičia sa zúčastnili nejakého experimentu a aj ty si jeho súčasťou. Neviem presne o čo ide, ale nezvládli to oni ani jeden doktor, ktorý v tom mal prsty...." snažila sa v rýchlosti vysvetľovať Kamila.

"Čože? Aký experiment? Moji rodičia? Doktor? Neblázni! Trepeš bludy, to nie ja, ale vy dvaja ste divní, Johny niečo skrýva! " snažil sa namietať Marek.

"To ty si tým, čo skrýva a už sa o tebe dozvedeli aj ostatní. Z ordinácie doktora Masliewskeho zmizli záznamy a idú po tebe. Musíš utiecť Marek!" to bolo to najhoršie, čo mu kto kedy povedal.

"Kam utiecť? Prečo?"  ešte stále nechápavo kládol otázky Marek.

"Máš v sebe niečo, čo nik iný na svete, ale neviem, čo to je, možno to zistím....Johny ťa mal chrániť a teraz sa snaží túto situáciu nejako vyriešiť. Nemala som ti to hovoriť, ale musela som...on netuší, koľko toho viem, inak by...nie sme to, čo si o nás myslíš..." Kamila stíchla a dúfala, že zmiznutím Mareka sa pár vecí vyrieši.

"Ty si blázon Kamila! Nikam nepôjdem, počkám na Johnyho, bude mi musieť všetko vysvetliť!" rozhodol sa Marek.

"Ako myslíš Marek, len aby ho niekto nepredbehol....ak chceš, pomôžem ti...niečo som zistila, počkaj tu na mňa, idem sa obliecť" dodala Kamila a odišla.

Marek zostal stáť v izbe sám.  Zo šoku ho prebralo zvonenie mobilu o prijatej správe. Čítal: "Eva už odišla, Mozambijčan sa našiel, ak chceš, ešte môžeš prísť ku mne. Dana".

-----------------------------------------------------------------------

pred pár dňami v ordinácii na klinike.......

     Smrť sa miešala so životom na dlážke pod nohami doktora. Na stole ležal fascikel s výsledkami testov. Nastala panika a sestrička, ktorá vbehla do ordinácie hneď v zápätí s hysterickým jačaním vybehla von a volala o pomoc. V tom do ordinácie vošla žena s ryšavými vlasmi. Počula výstrel, vedela, čo sa deje a čakala na vhodný okamih. Chcela sa stretnúť s doktorom kvôli  výsledkom, verila, že jej šarm a zvodnosť ho obmäkčia.

       Naskytol sa jej strašný obraz, pod doktorovou rukou bol na kuse papiera napísané "Odpusti mi M. G.". Poznala tie iniciály a rozhodla sa konať.  Zásuvka na stole bola otvorená, púzdro od zbrane zívalo práznotou a hneď vedľa bol malý kľúč od staničnej schránky. Neváhala ani sekundu. Zobrala ho, aj výsledky a zmizla z ordinácie vo chvíli, keď sa na ňu rútila skupinka ľudí, hnaných svojou nedočkavosťou po nešťastí doktora Masliewskeho.

"Nech je to čokoľvek, musím ho varovať a pozrieť sa, čo v tej schránke je" pomyslela si.  

kapitola 9 -  prečonie

kapitola 11 - TPnetopier