Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

zavolala, aby som na ňu nezabudla?

Verím, že duše, ktoré v minulom živote spolu žili, sa stretnú,

Včera som písala humorom ladený článok. Dnes som zúrivá, smutná a bezmocná. Celý deň uvažujúca nad nezmyselnosťou činnov a nad rýchlosťou pominuteľnosti.

Keď zazvonil v sobotu mobil a na displei som uvidela meno, veľmi som sa potešila aj prekvapila. Volala mi pani Oľga. Býva cez sto km od nás.68 ročná vitálna pani.  Poďakovala dodatočne za novoročné prijanie, popýtala sa, ako sa mi vodí. Ja jej tiež a slovo dalo slovo a náš  rozhovor trval takmer 20 minút. Medziiným spomenula, že už ukončila univerzitu tretieho veku. Viac ako  pred rokom pri dovolenke si nešťastne zlomila nohu a to jej robilo problémy. Jednak hojenie neprebiehalo tak , ako u mladých a jednak zo ženy v pohybe, spoločensky založenej, sa stala nervózna matróna uväznená posteli. Jej koníčkom bolo maľovanie na keramiku a chcela si  dokončiť školu, ktorú musela pre úraz prerušiť. Rozlúčili sme sa. Príde ma pozrieť , keby niečo, tak si zavoláme. Štebotala ako tridsaťročná. S rozhovoru som mala veľmi dobrý pocit. Vnútorne som bola šťastná, že som ju počula a v duchu som  obdivovala jej životný elán, jej túžbu za novými vedomosťami, jej humor a šomranie na mamu, že ju stále napomína a chce ju mať stále pri sebe. Pomáhala aj svojej dcére v jej podnikaní. Jednoducho žena spokojná so životom, aj keď s trochu obmedzenou mobilitou po úraze.

Prešiel víkend a ja pracovne vyťažená som už pani Oľgu z mysle odsunula  na čas, keď príde ku nám. Včera, krátko, ako som sa vrátila z práce, tesne pred pol štvrtou,  zazvonil mobil a znovu mi v uchu zarezonoval  hlas pani Oľgy. Oznámila mi, že sa nič nezmenilo, na budúci týždeň príde. Zažela mi opäť všetko dobré v živote. Krátka informácia a predsa na ňu budem dlho dlho spomínať.

Verím, že duše, ktoré v minulom živote spolu žili, sa stretnú i v živote súčasnom. Verím, že tí, čo cítili k sebe blízkosť, hoci neboli pospletaní rodinnými zväzkami, ani sa dlho a hlboko nepoznali, sa pridu rozlúčiť.

Nestačila som sa ráno pri príchode na pracovisko ani z kabáta vyzliecť, keď prišiel za mňou brat pani Oľgy. Videla som v jeho očiach bôľ, nevyspaté oči a trasľavý pohyb pier, keď mi oznamoval:                                                                             "žiadam  o dovolenku".                                                                                                                                                                          "Samozrejme." Stihla som mu  povedať:  " Včera volala pani Oľga".                                                                                      "Viem, že ti volala" , prehodil. " Volala s manželkou. Ja som doma nebol. Preto som prišiel.  V  rodine sa stala veľká tragédia."  V mysli mi prebehli pred očami jeho dvaja synovia. Manželka. On pokračoval: "V noci prepadli mamu so sestrou a Oľgu zavraždili."

Musela som sa posadiť. Vyhŕkli mi slzy. Nemohla som uveriť, že len pred pár hodinami som sa rozprávala so ženou, ktorá nedobrovoľne musela odísť z tohto sveta. Mohla si ešte aj dvadsať rokov požiť. Otrhli ju od mamy, ktorú mala ona na druhý svet vystrojiť a mama bude za ňou, nad hrobom, bôliť.

Bol včerajší telefonát rozlúčkou? Mala pani Oľga nejaké tušenie, že už dlho medzi nami nebude? Alebo to bola len náhoda, že spomedzi toľkých ľudí, ktorých poznala, sa omrvinka ušla mne a zanechala vo mne spomienku, že som bola jednou z mála posledných ľudí, s ktorými telefonovala? Neviem a nikdy sa to už nedozviem.

Bude chýbať nielen mne.

 

 

 

 


človek | stály odkaz

Komentáre

  1. pri počúvaní denných správ..pochytí ma často strach..
    toto je asi ten prípad z Novej Bani
    čo našli mrtvu dcéru na svitaní
    a doráňanú matku..
    lupiči..pre peniaze..
    cítim bezmocnosť..
    toho zlého je viac než dosť..
    ako je to po smrti-netuším..
    ale TU je to stále horšie..
    o bezpečnom živote len sním..
    VASILISA-nemám slov..neviem ako..
    viem-že to bolí..
    ten-koho sa pýtaš Prečo?
    ten je nemý..
    necháva nás samých trápiť sa na tejto zemi..

    želám ti veľa síl
    vysporiadať sa s tým..

    a že sa prišla rozlúčiť?
    neviem..
    ved nemohla nič tušiť..
    keby bola vedela
    matku by si chránila..

    ako to je - nevieme..
    za túžbami v nádeji mrieme..
    splín..čo s tým..??
    publikované: 03.02.2011 20:37:24 | autor: radost (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. vas-spolucítim s tebou...
    je niečo medzi nebom a zemou...
    ...láska nezomiera...
    jediné čo môžeme-myslieť na nich s láskou...
    publikované: 04.02.2011 05:59:48 | autor: vyfack-naiv (e-mail, web, autorizovaný)
  3. ...že sme prepojení...
    verím...ako inak,by som tu bola...s vami...
    =volá sa to duchovná rodina...
    publikované: 04.02.2011 06:02:35 | autor: vyfack-naiv (e-mail, web, autorizovaný)
  4. Radosť,
    áno je to z Novej Bane, ale ==ale TU je to stále horšie.. ==či žiješ na Východe Sk, či na Západe, všade je to rovnaké, denne vraždy starých ľudí na pretrase. Ja chcem v starobe v radosti žiť, nie pod zámkami od ľudí bočiť.
    Ďakujem za nádherné slová
    publikované: 04.02.2011 18:01:11 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  5. VN,
    ´dakujem,
    že veríš, že sme duchovne prepojení, ja -ty-oni,ony, my. Obohacujeme sa navzájom
    publikované: 04.02.2011 18:05:02 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Poďakovanie
    ĎAKUJEM,
    Oľgina dcera
    publikované: 10.02.2011 19:19:55 | autor: Erika (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Erika,
    v tento čas, keď smútok a žiaľ, zlosť na nespravdolivosť, na zbytočný odchod tvojej drahej matky, si si našla trochu času a prekvapila si ma . Mala som ju rada. Tak , ako som písala, že duše sa musia stretávať, ja som sa s ňou poznala, keď už bola dôchodkyňa. Moja mama sa s ňou poznala, keď pracovala na MNV a tvoja k nej chodila na kontroly. Cíti s tebou
    publikované: 10.02.2011 19:37:20 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  8. Pozitívne impulzy
    Vasilisa,
    v tomto čase prichádzajú ku mňe pozitívne impulzy vo forme podpory, ktorá príde v takom okamihu, keď ju najviac potrebujem. Včera pri hľadaní niečoho iného som uplnou náhodou natrafila na Vaše slová v blogu. A túto neuveriteľnú náhodu považujem za pozitívny impulz. Najprv som myslela že to snaď nie je možné, nechápala som ... Potom z kontextu mi už bolo jasné kto to píše, aj keď som nikde nenašla meno. Neviete si predstaviť ako mi pomôže každé slovo, o konkrétnych situáciách, ktoré niekto s ňou zažil, to že tu zanechala stopu, že boli ľudia ktorým nebola ľahostajná. Veľmi Vám ešte raz ďakujem za slová kotré ste napísali.
    Erika
    publikované: 11.02.2011 08:06:01 | autor: Erika (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. Erika,
    niet za čo. Môžem povedať, že keď mi tvoja mama rozprávala s oduševnením, ako študuje na univerzite tretieho veku, v duchu som si povedala, že mi bude v tom vzorom. Že v jej veku, pachtila po nových vedomostiach, po nových priateľstvách a poznávaní neznámych krajín.
    Možno práve to, čo píšem i ja - náhoda alebo prozreteľnosť, tak aj tebe sa podarilo dostať sem. Možno by bol pozitívom i článok sem zavesený. S vetami, ktoré si možno nestihla povedať a možno by si našla viac spriaznených duší, ktoré by ťa podporili.
    A ako si z textu pochopila, nje je potrebné presne definovať kto sme , kde pracujeme, alebo čo robíme. To nech zostane medzi nami. Aj ja ďakujem
    publikované: 11.02.2011 21:52:17 | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014