„Chcete mi povedať, že ja nemám nohu? To je predsa nezmysel, veď ma v jednom kuse neznesiteľne bolí ... pozrite sa, že to nie je pravda,“ – Laura sa snažila odhrnúť prikrývku a presvedčiť seba i lekára, že to tak nie je. Lenže doktor Norval mal už s podobnými reakciami mnoho skúseností, preto si v priebehu rozhovoru s Laurou presadol na jej posteľ tak, aby svojím telom zaťažil prikrývku a ešte na chvíľu ušetril Lauru hrôzu vzbudzujúceho pohľadu. Vedel, že tomu nezabráni nadlho, no zachytil jej ruky, ktoré sa snažili prikrývku uvoľniť a pokúšal sa ju upokojiť.

     „Laura, je mi to strašne ľúto, ale tú nohu sme vám nedokázali zachrániť. Napriek všetkej snahe, nakoniec sme ju museli amputovať. Nad kolenom. Viem, že toho pohľadu vás nedokážem ušetriť, ale ak to chcete vidieť teraz, musíte sa upokojiť a pripraviť sa na to najmä psychicky.“

     „Vravíte, že ste mi odrezali nohu a mám sa dostať do pohody? To myslíte vážne? Lenže ja vám neverím, pretože tá noha ma hrozne bolí ... ako môže bolieť niečo, čo nemám?“

     „Ste vzdelaná žena, určite ste už počuli o tzv. fantómových bolestiach. To je presne tá bolesť, ktorú teraz pociťujete a ktorú sa vám snažíme stlmiť veľmi silnými liekmi. O niekoľko dní sa porozprávame o vašej budúcnosti. O protézach, ktoré vám umožnia prežiť plnohodnotný život.“ 

     Laura na neho iba nemo pozerala. Až po chvíli sa zhlboka nadýchla a zastretým hlasom prehovorila: „Vy ... vy to myslíte vážne. Naozaj som prišla o nohu. Ten autobus ... asi je zázrak, že vôbec žijem ... hoci, pokiaľ naozaj nemám nohu, načo mám vôbec ešte stáť o život?“ – po lícach jej stekali tiché slzy bolesti.

     „Takto nehovorte ... áno, mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Mali ste šťastie ... a máte pred sebou ešte celý život. A verte mi, že vy budete tvoriteľkou aktivít, ktorými ho naplníte. Sľubujem, že vás opäť postavíme na nohy a vy sa znovu naučíte chodiť.“

     „Som unavená, teraz si chcem trochu pospať,“ – zašepkala Laura s privretými očami.
     „Neskôr sa tu ešte zastavím,“ – prisľúbil lekár a bol rád, že pre túto chvíľu Laura nemá silu trvať na pohľade, ktorý ju presvedčí o pravdivosti jeho slov.

xxx

   << V. - VEČERNÉ RESUMÉ     ...     VII. - DOSNÍVANÉ >>