Keď sa niečo vlečie dlho, tak to väčšinou začnú mať ľudia na háku. Tak napríklad v lýbijskom Benghází sa to stále ešte melie, bombové útoky v Nigérii tiež slovákov nejak nevzrušujú a slovenský psi moc neštekajú ani po dvojstovke dievčat, ktoré tam uniesla radikálna islamistická skupina Boko Haram, ku ktorej sa nepriznáva ani slávna Al-Kajdá. Teda oni ich pôvodne uniesli 250, ale päťdesiatke sa už podarilo zdrhnúť. Radikálni islamisti dali o sebe vedieť aj v Stredoafrickej republike, keď zaútočili na kostol a zanechali 30 mŕtvych. Ako pikošku možno zobrať, že v KĽDR sa zrýpal 23-poschodový obytný barák a aby toho nebolo málo, Kim dal za to údajne popravit volajakých inžinierov. Ale vieme, ako to býva so Severnou Kóreou. Ani divá sviňa nevie, čo sú fakty a čo tá hnusná západná propaganda. Nepokoje v Turecku zaujali slovač podstatne viac, ale ono to bude asi tým, že do Turecka sa občas nejaký ten slovák trepe na dovolenku. Tentoraz tam pri banskom nešťastí zarvalo cez 300 baníkov a tak sa dav obrátil opäť proti Erdoganovi, bo tamojšia vláda vraj úplne prdí na bezpečnostné opatrenia. K banskému nešťastiu došlo aj v Číne, tam však tých nebožtíkov bolo len jedenásť a tak tam nikto v uliciach nič protivládne nekričal. Minimálne sa o tom moc nepísalo.
O čom sa písalo a to vcelku výdatne, boli udalosti na Ukrajine. A nebolo to len preto, že naša bezvýznamná zemička s ňou priamo susedí, na juhu a východe zúri prakticky občianska vojna a to len preto, že Kyjev a západ sa drží utkvelej predstavy nerozbitnosti štátu a separatistom sa zas nechce ani zaboha klaňať samozvaným papalášom v Kyjeve. Už aj ujo Putin šomre čosi o tom, že obe strany by to nemali preháňať, ale separatisti si evidentne myslia, že Vladko len tak kecá, aby bol akože za dobrého, ale v skutočnosti je na ich strane. A tak v Odese proukrajinci zapálili dom odborov, odkiaľ po nich strieľali prorusi a v následnom požiari zarvali desiatky ľudí, Slaviansk obkľúčila ukrajinská armáda a v takejto milej atmosfére sa konalo referendum o osamostatnení, ktoré však od bezproblémovosti malo poriadne ďaleko. Taktiež voľbu prezidenta mali separatistické oblasti na háku a v Donecku sa neobťažovali otvoriť volebné miestnosti. Nakoniec to vyhral miliardár Porošenko, ktorý sľubuje dať celý ten bordel do poriadku. Medzitým si Putin šiel na Krym vychutnať vojenské prehliadky na počesť ukončenia druhej svetovej, čo západ nepovažoval za dobrý nápad a ako odpoveď na sankcie ukončuje spoluprácu vo veci vesmírneho programu, čo môže byť pre amíkov trochu blbé, keďže ruské motory používajú na vynášanie vojenských satelitov na orbitálnu dráhu. No a potom je tu ešte ten zádrhel s plynom. Ukrajina sľubuje, že za plyn dlžnú čiastnu zacvaká, bo rusi sa vyhrážajú stopnutím dodávok, což by mohlo byť blbé aj pre nás.
A priznajme si to, my máme aj iné starosti. Tak napríklad sa usmiaty Kotleba objavil v Devíne na dvestom výročí narodenia uja Štúra, čo starostka niesla dosť ťažko a označila ho za nevítaného. S rasizmom mala problémy aj istá redaktorka RTVS, ktorú v noci zobudil neprispôsobivý občan tmavšej pleti kradnutím odkvapovej rúry a tak sa o danom etniku nevhodne a verejne vyjadrila na svojom fejsbúku. Hoci potom hlášku stiahla a ospravedlnila sa, aj tak ju vyhodili z práce, v bulvári sa dokonca hovorilo o možnej base. Ako dopadol príslušný neprispôsobivý občan a koľko dostal za tú rúru, sa už nevie. Harabín zasa kandidoval na post šéfa súdnictva, ale nevyšlo mu to, konali sa tiež eurovoľby a keďže sa k urnám dovalilo slabých 13 % voličov, tak sme zasa raz prekonali rekord v nezáujme o európske veci verejné. Jasne, že to vyhral Smer, ale aj taký Sulík je už za vodou a bude si užívať europoslanecký plat. Inak celkovo sa do europarlamentu dostalo dosť radikálnejších euroskeptikov a krajných pravičiarov, vo Francii to napríklad vyhrala strana slávnej Le Penovej. V takej Indii sa konali parlamentné voľby tiež, akurát tieto trvali asi mesiac, bo spracovať výsledky od miliardy oprávnených voličov asi neni sranda.
No ale späť na Slovensko. Gašpi sa konečne stretol s Kiskom, poslanci stopli nekalé kšefty s pôdou a novinára Nicholsona, ktorý sa preslávil knihou o Gorile v Poľsku prepadli. Šlohli mu notebook s citlivými dátami a priateľku, ktorú ale hneď pustili, lebo ju uniesli omylom. V Blave si užilo vzrúšo zopár turistov, keď švajčiarska výletná loď trafila pilier starého mosta a ešte väčšie vzrúšo si užili ľudia, ktorým lejaky zatopili pivnice. Človek sa potom musí pýtať kam sa všetky tie peniažky na údržbu kanálov strácajú? Vraj za mnohé môžu i holoruby, ktoré sa v našich lesoch rozmohli viac ako je zdravé, takže Kali to hneď natrel nenažraným vlastníkom lesa. Akurát sa zabudol zmieniť, že v mnohých prípadoch tie lesy stále rúbe štát. Spolu s dažďom prišiel aj vietor, ktorý opäť dokmásal tie naše ťažko skúšané Tatry. Aspoňže poliaci dostali zdravý rozum a zrušili našu spoločnú kandidatúru na zimné olympijské. Média napojené na džejenťákov začali vyplakávať, akú hroznú stratu tým Slovensko utrpelo, ale i tak sa nedá zbaviť dojmu, že ak by tá olympiáda prešla, tak sa pár ľudí napakuje a tí obyčajnejší to budú niekoľko desaťročí splácať nehovoriac o zdevastovanej prírode. Ale aspoňže sa konali hokejové MS, kde sa síce našim moc nedarilo, ale aspoň nevypadli a Šatan sa definitívne s hokejom rozlúčil.