v tieto dni
minulosť splýva mi
do hmlistých obrazov
jediné čo vyčítať
sa dá z nich
sú farby
1. slnečno ospanlivé reči mám chuť vodotrysky a tiesnivé obrazy mesta cesta ktorá vedie do pekla v trblietavom šate pod trblietavými lustrami našej zafúľanej telocvične mám osem hodín a zatiaľ zopár rodín nakupuje neďaleko v Tescu kokotiny keď skončíš povedz máte tu niekde záchod? keby nemali Kolumbus by v živote nepreplával Atlantik a Titanic by sa určite nezrazil s kamiónom ktorý viezol ovocie do Trnavy poľnej trávy už bolo dosť mám alergiu keď Seneca hľadal argumenty proti melasovým koníkom ktorí sa mu zbiehali v záhrade po dlhom uvažovaní ich napokon našiel v spodnom šuflíku svojho písacieho stola hneď pod najnovším dielom Harryho Pottera a nad Metamorfózami nenávideného Ovídia kormidelník na vrchole svojej kariéry po tom čo prekonal všetky bariéry splodil svoje deti spolu to bolo: jeden kapor jedna šťuka dva pstruhy a jeden tuniak ten obzvlášť prirástol mu k srdcu 2. prázdny protokol keď som zabáčal za roh tak som sa potkol ale v dave uponáhľaných ľudí nenašiel sa nik kto by sa mi vysmial iba Dóm sv. Martina sa uškieral napriek všetkej svojej vážnosti mať v dnešnej dobe známosti je po piči nájdeš si čas v spleti tvojich starostí? viem máš kopu povinností tuším som počul rybu spievať I wish you a merry Christmas I wish you a merry Christmas a hompáľala sa tam ako sa dvere náhle zavreli dúfam že ste nezanevreli na vášho starého priateľa ktorý dnes plesnivie ako pokazený syr keď príde čas vravela ale čas už nepríde odišiel naveky a všetko čo tu po ňom zostalo sú spomienky farebné kamienky dievčenské remienky a lienky ktoré štípu keď je k nim človek zlý boli časy keď papier som žul tá chuť stále pripomína mi to obdobie keď bežal som dolu strniskom šmýkal sa klziskom skákal nad ohniskom ako Jánošík ale dnes už mi nik neverí ja rovnako mal som rád tvárny gyps ako plastelíny rôznej farby na ulici stretával som kovbojov indiánov sedliakov mimozemšťanov aj kone pre mňa príjemné vône mali acetón i solvina (najlepšie spolu) a mal som tiež svoje lásky šmirgeľ a lepiace pásky na ulici stretávam dnes sk8erov so širokými gaťami do ktorých by si mohli strčiť všetkých svojich plyšových medvedíkov a malých rapperov ktorým ježiško aj tento rok prinesie pod stromček cédéčko plné neskrývaných sexuálnych narážok a party-girls ktorých vyzývavé pohľady súperia s tými ktoré hádžu prostitútky na svojich potenciálnych klientov keď korzujú popri Slovnaftskej 3. v rukách tvorcu na Gymnáziu F.G.Lorcu na dlhej dráhe ktorej koniec splýva s horizontom v živelnom vetre piekli na Hlavnom námestí vola volá sa slečna H. a je to nezbedná mátoha keď krúti hlavou keď zviera svoje pery tak pevne že jej blednú ako steny práve vtedy prichádza revízor a vraví kontrola cestovných lístkov v zovretí malých pyskov nachádza sa klitoris keď sa vracala domov bola schúlená v prednom sedadle vedľa vodiča ktorým bol jej otec a keď som preskenoval svoje meno dám jej táááááákéééé veľké veno že všetci môžu ísť do piče po tom ako Vilo Rozboril prerobil svoj dom nútený bol znova sa chytiť perforovaného záchodového papiera ako lana aby poznal polárnu žiaru ktorá každú noc bubnuje na tmavú oblohu mohutnými plameňmi ktoré vznikajú pri krakovaní ropy a keď stromy v jemnom záchveve vetra prehodili svoju ofinu na sever Petra pobúrene žalovala ateistickému bohu že na diskotékach neni punč neni punč a keď ma chytila za ruku ja som sa zobudil preskenoval svoje meno a vysušil semeno na mojom pyžame minútu po tom ako som s ňou prerušil očný kontakt v prúde vedomia bez výčitiek svedomia ukradol som jej vlások čo jej osamelo visel z copu musel som ho chudáka zachrániť keď pôjdeš na stáž do Stratených Štátov Amerických zabalím ti nejaké jedlo do lesklého alobalu na cestu a keď vystúpiš na druhej strane Mláky ja si vyhrniem tepláky a po tisíci raz oplodním papierovú vreckovku a naše jubileum oslávim osamote ako v deň mojich osemnástych narodenín 4. videl som slony videl som ich z autobusu keď išiel som na Dolné hony rátal som svoje kroky keď spod Nového mosta kráčal som dosprosta ako posledná troska a zo sna kričal som zostaň videl som kraby keď v Tescu nakupoval som v mraziacich boxoch ležali nehybne povedali aby som sa pozrel do mapy spravil som jej akupunktúru vyrazil som na túru do Petržalky mám z nej mindráky zbúrajte všetky paneláky rozhovor s ňou je ako detská hračka pestrofarebná skladačka sémantická hojdačka ja poviem bojoval som z démonmi a všetkých som zdolal ona zvolá teplé mlieko a coca-cola má rada sneh rovnako ako ja jej oci neustale rojcia a zarývajú sa mi do mysle stačí mlčať ak vám to nerobí problém za dve kilá hocičo šesťkrát si vzdychol a nakoniec ušiel zadným vchodom odkiaľ púšťali švábov ako záchrancov impéria odsúdeného na zánik ryžový papier chutí ako mokrý sen lákali ma na čaj a kávu nikto mi však neponúkol čerstvú trávu stále lepšie stále lepšie ako keď ako keď Krištof stále plné ústa má nevinného hriechu zvonivého smiechu čo číha za plotom mňa sa netýka umreli mi blízki hrable a motyka v synchrónnych pohyboch v obchodoch podchodoch a autobusoch ľudia hýbu sa presne naopak ako ich igelitové tašky rozhodca zapískal faul a vylúčil kapitána na námestí stojí fontána ktorej už dnes nie je rozumieť lebo z nej prýšti krv a horúca miazga robotníci v húfoch opúšťajú ubytovne tiahnú ako trilobity a hľadajú svoje šťastie v hrdzavých kovových trámoch v deravých chrámoch ktoré im svojho času postavil sám Pánboh a ona znáša smrad a nekonečný hlad po dobrodružstve ktoré zacítila keď jej sestra po prvýkrát prišla domov s inou vôňou akú mala keď odchádzala z domu a keď svojej sestričke dávala bozk na hladkú šiju no ja moja milá nie som žiadny dobrodruh v čom skvelý som je mlčanie ak mlčíš rada chyť ma za ruku a mlčme spolu s úprimným srdcom bez pretvárky o hocičom čo ti len napadne komunikácia s názvom mlčanie funguje na základe rezonancie mysle 5. ponuka znela psi alebo vlci osem hodín sedel som vedľa skarabea ktorí na mňa ustavične civel v kakofónii mobilových zvonení našiel som algoritmus stopový rytmus rythm-and-blues opálených slečien a polyetylénových krások rozrezali sme chleba ale ešte predtým vyryli sme doň kríž na balkónové zábradlie navili sme ozdobný pás a blikajúce svetielka na elektrickej šnúre medzi drevenými lištami skenujúc ulicu hľadal som vílu H. či náhodou nevenčí psa tú veľkú chlpatú obludu no kráčal tadiaľ len jej otec v širokých fialových teplákoch zabáčal za roh smerom k Bacilovi odchádzal som so zmätenými pocitmi boli to oni čo invertovali svetlo pouličných lámp ľavotočivé na pravotočivé a naopak cítil som harmonické žiarenie voňavých perín (aj cez hrubé múry) v ktorých si bola ukrytá šťastná a veselá z Vianoc ktoré ťa ešte stále dokážu prekvapiť a potešiť zhasínaš lampu na nočnom stolíku kým ty pomaly zaspávaš horko-ťažko pretože tvoje útroby ešte stále vibrujú ja printujem túto báseň na novej tlačiarni a cítim sa ako Gutenberg pred vyše 500 rokmi
Komentáre
:))
:)