„...bola som vydatá už dávno a áno, mám dve deti, dvojičky Martinu a Petra. Nebývajú so mnou, ale to ty predsa vieš. Bývajú u Laca a jeho novej priateľky.“

Pozerala som na Simonu, ako čerstvo vyoraná myš.

„Simi, vie o tom Jakub?“

„Nie, neviem, ako mu to mám povedať... rozmýšľam nad tým už dlho, ale vieš, ja mám tvojho brata naozaj rada. Bojím sa, že ho stratím.“

„Nestratíš ho práve takto?“

„Simi, povedz mu to, nemôže to byť také zlé a som si istá, že Jakub to pochopí.“

Simona sedela v ruke držala cigaretu a po tvári jej stekali slzy.

„Vieš, bola som mladá a sprostá, mala som necelých šestnásť keď som stretla Laca.“

„Simi, mne to rozprávať nemusíš. Je to tvoj život, tvoje veci a tvoje súkromie.“

„Nie, vieš, chcem to niekomu povedať, chcem, aby ma niekto vypočul. Mala som šestnásť. Laco bol od mňa o tri roky starší. Bol celkom pekný, vysoký, vyšportovaný, tmavé vlasy a modré oči. Mohol mať každú na ktorú sa pozrel. A predstav si, vybral si mňa. Bol úžasný, hlavne na tých začiatkoch. Čakával ma na lavičke v parku, pred školou, stretávali sme sa všade kde sa len dalo. Chodili sme spolu von, do kina, na diskotéku, medzi jeho priateľov. Jeho priatelia bolo skvelí. Po dvoch týždňoch chodenia sme skončili na jednej izbe.

Trocha sme popili a zobudila som sa až ráno. Nahá vedľa neho v jednej posteli.

Sex bol našou náplňou dňa. Vždy keď sme boli spolu, na programe bolo jediné - sex. Netrvalo dlho a ostala som tehotná. Napriek tomu, že ma ubezpečoval, že si dá pozor, stalo sa. Prišla som na to neskoro. Bola som v štvrtom mesiaci. Keď som mu volala od doktora, že budeme mať dieťa, prišiel pre ma a surovo ma zbil. On deti nechcel. Napriek tomu, že ma zmlátil, som ho milovala, viem, znie to možno čudne, ale je to tak. Mala som si dávať lepší pozor aj ja.“

„Simi, na to treba dvoch. nikdy pri tom nie je človek sám.“

Pozrela na mňa smutnými očami a ticho pokračovala.

„Doma som to povedala našim. Otec zahlásil, že on z dcéry štetku nevychoval a mama bola zhrozená. Padlo jediné riešenie. Musím sa vydať, keďže na interrupciu som ísť už nemohla. Laco sa tomuto riešeniu vzpieral, nemienil sa ženiť, bol policajt, chcel si užívať života. Keď som prišla s týmto riešením vyfackal ma a zlomil mi rebrá. Keď som bola u doktora na chirurgii tvrdila som, že som padla vonku na schodoch.

Vieš, dúfala som, že som potratila, po tom ako ma dokopal a zbil. Nepotratila. Keď mi doktor na ultrazvuku povedal, že čakám dvojičky, myslela som, že umriem. Nechcelo sa mi žiť. Milovala som Laca, ale on nemiloval mňa. Vláčil sa s druhými ženami a ja som čakala jeho deti. Moji rodičia sa stretli s Lacom a jeho matkou. Nesúhlasili, zvlášť Laco sa netváril príliš nadšene, ale dohodli sme sa na sobáši. Bola som šťastná, napriek tomu, že ma Laco párkrát zbil. Hneď o hodinu, dve ma prišiel odprosiť s velikánskou kyticou, povedal mi, že m a ľúbi  a bude sa starať o nás všetkých. Uverila som mu. Svadbu sme mali celkom maličkú, brali sme sa v modrom kostolíku. Bolo nás asi dvadsať. Tesne pred svadbou, sme sa naťahovali k jeho matke. Moja budúca svokra išla bývať do domova dôchodcov. Rozlúčku zo slobodou si užil aspoň jeden z nás. Laco si do nášho bytu zavolala striptérky a užíval si spolu s priateľmi. Moju rozlúčku zrušil. Obvolal všetky moje kamarátky a zahlásil po telefóne, že som povedala, že sú kravy a nechcem ich viac vidieť. Nebola to pravda. Tak som svoju rozlúčku zo slobodou, preplakala v jednej malej kaviarni. Bola som tam ja a nikto iný.

V deň svadby bol Laco úžasný. Vždy to dokázal zahrať. Galantný, úslužný a úctivý ku všetkým okolo. Po svadbe sa zmenil. Bola som v siedmom mesiaci, keď ma zobrali do nemocnice. Rizikové tehotenstvo. Bol koniec apríla, začiatok mája. Laco za mnou neprišiel ani raz. Vždy si našiel nejakú výhovorku.“