Tak ďaleko od domova

v záplave sĺz,

ja vydala som sa hľadať Teba

to nekonečné more sĺnc.

Chýbaš mi, to sa poprieť nedá

chýba mi Tvoj úsmev, Tvoja neha,

s akou si ma hladil toľkokrát

a ja môžem len rozmýšľať...

Kde sa asi tak ukrývaš?

Snívam, že raz Ťa objavím snáď

a Ty si uvedomíš, že jednému je ťažké stáť,

a začneš ma konečne milovať...

Do ríše snov sa ponoríme obaja,

spolu vo večnosti,

ako jeden dvaja,

nebude viac klamstiev, len čestnosti.

Snívať môžem,

no nestane sa to, viem.

Nikdy už nenájdem cestu k Tebe,

som zmierená s osudom

ja nemôžem, už mi z toho ...

láska nie je súdená nám dvom.

Viac plakať nechcem

veď Ty ani netušíš,

nevieš, že Ťa stále milujem,

slzy mi nevysušíš.