Tibor bol alkoholik a tabletkár.


Prečo hovorím v minulom čase? Preto, lebo Tibor je už tri roky mŕtvy. Dopomohla mu k tomu jeho závislosť.
S Tiborom som sa zoznámil v resocializačnom zariadení, kde sa snažil svojej závislosti na alkohole a tabletkách zbaviť.

Nebol to zlý človek, aj keď je pravda, že bol falošný. Ale túto chybu som mu odpustil, lebo inak to bol dobrý kamarát s ktorým som si veľmi dobre rozumel skoro po každej stránke. Veľký čas som s ním strávil v kuchyni, kde sme spolu varili, resp. zo začiatku varieval on a všetko mi okolo varenia ukazoval a vlastne ma naučil variť a aj to, že varenie je veľká zábava. Miloval varenie. Miloval humor a aj vďaka tomu sme si rozumeli.

No po prvej 24 hodinovej vychádzke sa zmenil a z ničoho nič sa rozhodol, že resoc opustí. Nenechal sa presvedčiť, aby ostal. Tvrdohlavo si išiel za svojim. Doplatil na to smrťou.

V deň jeho odchodu z resocu ma poprosil, aby som ho išiel odprevadiť na autobusovú stanicu v Námestove. Tam sa ešte rozhodoval kam pôjde. Rozhodoval sa medzi Prahou a Dolným Kubínom. Nakoniec sa rozhodol pre Kubín. Pri nastupovaní do autobusu sme sa ešte kamarátsky na rozlúčku objali, pozreli sme na seba a v jeho očiach boli slzy cez ktoré mi ešte stihol povedať: "Tomáš drž sa, ty to vydržíš, ale ja už nie, ja už teraz viem, že keď vystúpim v Kubíne tak sa strašne ožeriem a naložím sa tabletkami". Toto boli jeho posledné slová, ktoré som od neho počul.

Asi po týždni k nám do resocu prišla správa. Tibor je mŕtvy, našli ho ležať na chodníku pri jednom bufete, kde sa podával alkohol. Upil sa na smrť.
Tibor nebol si zlý chalan a v mojom srdci a spomienkach ostaneš navždy.