Tento krát som sa rozhodol reflektovať súčasný vzťah medzi západnou Európou a severom Afriky. Ozrejmovať udalosti v Tunise, Egypte a Lýbii nie je určite potrebné. Položím si veľmi jednoduchú otázku? Je západ naozaj ohrozený Islamskou inváziou z týchto krajín? Prečo býva Islam označovaný ako nebezpečný?
Ak chcem zodpovedať na tieto otázky, musím si položiť ďalšiu a pochopiť súvislosti, ktoré z celého toho humbuku vyplvývajú. Otázka by znela kto je priemerný európan? Jednoznačná odpoveď samozrejme neexistuje, pretože tento kontinent je tak multikultúrny, že baviť sa o opaku by nemalo veľkú cenu. Z toho následne vyplýva širokospektrálna kultúrna, náboženská a hodnotová rôznorodosť. EU sa spočiatku javila ako nástroj, ktorého cieľ je práve vytvorenie priemerného európana. Pre naplnenie takejto neľahkej úlohy bolo nutné zavisť do politiky riadnu dávku liberalizmu. Liberalizmus ale nesublimoval do predpokladanej formy. Jeho výsledkom bol a je takzvaný pseudoliberalizmus. Dôsledky sú jasné a dnes sebavedomie krajín, pocit istoty a slobody každej z nich sa blíži k čislu 0. Politické systémy si vyžadujú nesmierne zmeny. Nepoprieram, že adekvátne pomenovanie premeny by bol "kultúrny barbarizmus". Panika, ktorú pochytili štáty zavádzajúce nové colné kontroly je síce opodstatnená ale neprišla vo vhodnú chvíľu.
Celú situáciu prirovnám k Svätoplukovým prútom. Jediné čo môžme čakať je koniec, pretože dávno započatá spolupatričnosť bola zjavné hraná. Podobne ako bola hraná pomoc k pozitívnym zmenám v severnej Afrike. Vždy išlo len a len o peniaze.