Je to zvláštny pocit. Akoby som nebol kompletný. Dlhé hodiny, dni. Celý čas si nesmiem pripustiť veci, ktoré by ma – normálneho mňa – ovplyvnili a dotkli sa ma. Bránim tomu inak riskujem, že ma práca strávi zaživa.
Tak sa vždy ráno prepnem do odlišného levelu. Do iného modu, kde sú niektoré emócie neprípustné a pretvárka je tou najcennejšou devízou. Všetko v zúfalej snahe zachovať normálne ja nedotknuté a udržať ho pri živote.
Kŕmim v sebe dve identity, akoby som sa snažil vypestovať si schizofréniu. Dve osobnosti prebývajú v jednom tele, každá si žije vlastným životom. Život je ako zápas o to udržať normálne ja dominantným a hodným žitia.
Komentáre