A to bol problém.
Okrem novoobjavenej TyFóbie pri písaní, mám ešte fóbiu z upriamenia sa pozornosti na mňa, kde sa explicitne očakáva niečo múdre, v horšom prípade niečo humorné odo mňa ako odpoveď.
Ak na mňa pozerá viac ľudí , vymažeme sa mi zásobník myšlienok . Jediné , čo sa tam usadí je veta : "Povedz dačo ! Povedz čokoľvek, len nech sú pohľady preč" .
A to je problém .
Občas pri tom totiž v strese zabudnem otázku a tak povedať dačo je dosť obtiažné.
Mám na to jeden tip úsmevu, praktizovala som ho aj, keď som robila hostesku a vypla som sa na obdobie dlhšie , ako ktosi oproti mne očakával .
Je to roztržitý úsmev, za ktorým následuje , prosím ? A akože som potom veľmi príjemná a úslužná a taký ťuťko, čo potrebuje získať čas. To viem ale len ja dúfam ;)

Najhoršie to však vždy bolo s mužmi , ešte jedno žieňa to dokázalo taktiež, ale ona bola vôbec unikát .
Muži totiž robia šecky tie svoje narážky a celá tá ich schopnosť všetko otočiť na smiech.
A keď okrem otázky, a tích očí, dopadla ku mne otázka ešte aj vtipná a ja som pocítila, že by bolo dobré byť vtipná , úsmev nestačil .
Nuž som sa naučila sucho odpovedať, ale vždy som chcela byť vtipná. Potom očakávajúce oči iných  humorne neuspokojene sa radšej presunuli k niekomu inému, alebo
zase iný zdatný muž chytil moju za letu skapávajúcu nahrávku a odpálil ju do diaľky a strhol pozornosť na seba.
Kreslím si často v duchu dráhu letu tej loptičky pri mužskom baseballe , je to vcelku sranda , aj tunajší chlapci majú svoje hrište.
Občas sa načiahnem po loptu a prepošlem najrýchlejšie ako sa dá ďalej, ale tá neuróza je vždy prítomná aj na blogu, och. Je to len výkrik ,  akože akože som tu a viem to . Ale viem to ?

Pravdou je , že ja sa na sebe bavím najviac ja sama . Túto moju záľubu v mojom humore poznajú skoro všetci :D Ak sa nebavia na mojomhumore, tak na tom . Snáď len v rodine s Dejn a Monks máme svoje hrište .
Inak sa proste smejem na svojej ftipnosti sama . No a minule som tak zabávala svoju polku, pchala som mu loutku pred kameru na skype a hrozne som sa zabávala. Tiekli mi z toho slzy fakt až :D
A on sa bavil, no tak akože akože , načo som hlesla , že "Sa vôbec nebaví" a ešte som mu vysvetlila "že predsa je to strašne ftipné" a že "aj ja som veľmi zábavna" .
Na to skutočne s úsmevom povedal, že "je dobre, že sa pri ňom cítim zábavna a že si nemôže nič viac želať" .
Čo to je za odpoveď ? :) Kde v tom je niečo o tom, že som vtipná ? No a presneže som sa ho rovno spýtala ,či mu teda vtipná prídem a on, že "muži sú väčšinou vtipnejší".
Muži ? Tvárila som sa, že to tak nie je , ono v babských partiách to tak ani nie je , ale na miešaných spoločenských podujatiach proste hrajú baseball skoro výhradne muži.
Chcela som oponovať, ale drahý zahlásil, že "Či poznám nejakú humoristku" a ja som chcela povedať, že hej .. ale bolo ich len pár ..tak vravím
"Že hej... ale že častejšie bývajú tučnejšie" a on spokojne vraví "Hej, tučnejší bývajú obecne ftipnejší" .
Koniec diskusie.  Nič o tom, že som vtipná.

Tak ja neviem, ja len chcem byť ftipná ale to sa nedá, keď  to je taký strašný tlak  :) .
Musím povedať, že omnoho jednoduchšie je byť múdra.
Alebo akože vášnivá, akože prijemná, akože mrcha, akože milá, akože skromná a tak .

Ja viem, že tu všetkým vtipná prídem :D , ale tu ja vravím o svojom verbálnom prejave ;)
Pri tejto vete vidím pobavený výraz môjho priateľa, ktorý sa usmieva a vraví : "Dobre, že si to myslíš aspoň ty " .
Jak ja ho preklínam ;) Ale keď prekonám svoju neurózu, to ešte len bude kukať ! :)

pekné humorné poobedie :)