Pred rokom som si kúpil notebook. Fajnový, známa značka, dobré parametre, cena bola tiež dosť dobrá. Ešte som si k nemu prikúpil trochu ramky, nech mi lepšie behá. Prvý mesiac som sa vytešoval aj som sa naučil, kde je ktoré tlačítko, dokonca aj nálepky s anglickými znakmi som si dal, lebo neviem prečo, tí dobráci mi dali len slovenské.
Po mesiaci mi prestala fungovať baterka. Povedal som si, to sa môže stať, môžem byť rád, že nevybuchla. V servise mi ju promptne vymenili.
V októbri som bol na workshope v Taliansku, také malé mestečko Sestri Levante. Workshop, teda dielňa je od slova delať po našom pracovať, tak som začal pracovať na mojom milášikovi až kým mi nezačal tak trochu padať. Možno ste to už videli - BSD - modrá obrazovka. Pár krát som preinštaloval windows,  prekontroloval  disk a bolo to jasne. Polovica súborov bola pošahaná a po návrate domov putoval ten poondený stroj do servisu. Vymenili mi disk. Kto to zažil ma určite poľutuje, musel som si všetko inštalovať znova a obnovovať zo záloh. Niektoré veci som dodnes nenašiel.
Tento rok začínal zvesela. Ležal som doma s chrípkou, počítač na kolenách keď to zrazu znova začalo padať. Keď som si po pár dňoch utrel sopeľ utekal som zase do servisu. Tentokrát vymenili mainboard. Na druhý deň som sa tam musel vrátiť, lebo klávesnica bola zle namontovaná. Na počkanie mi ju napravili.
Tešil som sa asi štyri dni, keď som zistil, že mi nefunguje ľavý Control. Možno sa to tlačítko zdá byť zbytočné, ale mne pri programovaní strašne chýba. Vo štvrtok išiel znova do opravy.
Dnes som tam telefonoval, technik mi oznámil, že možno už dnes prídu náhradné diely, klávesnica a mainboard ! Vraj aj ta doska nebola v poriadku a bolo ju treba vymeniť.

Keď to zhrniem dohromady za jeden rok mi vymenili baterku, disk, klávesnicu a  dvakrát hlavnú dosku. Už mi ostala len DVD mechanika a display. Samotná krabica tiež nestojí za veľa, už sa mi odliepa fólia. Že by som tam skočil ešte raz ?