Situácia s celoplošným testovaním je komplikovaná a ako sa hovorí, čím viac sa blíži hodina „H“, tým viac sa zahusťuje. Okrem samotného spochybňovania významu tohto testovania, už padajú aj obviňovania z vlastizrady, sabotáže, neschopnosti riadiť štát a podob. Jedným slovom, už teraz sa hľadajú vinníci, za prípadný neúspech tejto veľmi zložitej a málo pripravenej superakcie. Ja nechcem hľadať vinníkov, ale len poukázať na význam slov - právny štát. V právnom štáte platia zákony. Ak sú zlé, tak sa zákonným spôsobom menia. U nás sa pri COVID – 19, na to akosi pozabudlo. Ono síce podľa zákona v čase krízových situáciách mimo vojny a vojnového stavu, o prijatých opatreniach síce rozhoduje vláda, ale aby rozhodovala zo znalosťou veci, má mať k tomu vycvičený a dobre zladený, ústredný krízový štáb, ktorý je v gescii ministerstva vnútra.

Takže po prvé.  Celoplošné testovanie malo riadiť ministerstvo vnútra, a ozbrojené sily podľa platných zákonov, mu mohli byť tak akurát, vyčlenené na pomoc. O to viac, že existuje aj zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý je tiež v gescii ministerstva vnútra. Sem patria aj zložky hasičského a záchranného zboru. A aj samospráva je pri riešení krízových situácií, v podriadenosti ministerstva vnútra a nie ozbrojených síl.  Mne to teda úplne jasne vychádza, že celoplošné testovanie málo riadiť ministerstvo vnútra, s maximálnym využitím orgánov samospráv. Vojaci im mali „len“ pomáhať ako vyčlenené sily. Je mi jasné, že vláda asi nedôverovala kompetentným zložkám ako aj úradníkom krízového riadenia na ministerstve vnútra, a preto dala všetko do rúk generálnemu štábu. Hoci ja nespochybňujem ani odbornú pripravenosť pracovníkov krízového manažmentu ministerstva vnútra.   

Po druhé. Ozbrojené sily, hoci aj v krízových situáciách mimo vojnového stavu, nemajú žiadnu zákonnú právomoc k tomu, aby velili policajtom, hasičskému a záchrannému zboru,  civilným občanom, samosprávam a zdravotníkom. Tým skutočne môžu iba pomáhať. Naopak, v čase vojnového stavu a vojny sú ozbrojeným silám podriadené zo zákona takmer všetky inštitúcie aj občania. Samozrejme, že vojaci sú nato cvičení a pripravovaní v čase mieru. Ich základnou riadiacou zložkou je za týchto situácii, generálny štáb. Takže, z tohto pohľadu, chápem vládu a najmä jej predsedu, ak celú operáciu okolo testovania, dal do rúk generálnemu štábu, ktorý je na krízové riadenie ozbrojených síl neustále precvičovaný a kontrolovaný. Žiaľ, má to jednu veľkú chybu. K takému to kroku vlády, v čase mimo vojnového stavu a vojny, na Slovensku neexistujú žiadne zákonné prostriedky.

Teraz si niekto povie, že ako to, čo tu píšem, pomôže vyriešiť situáciu okolo blížiaceho sa celoplošného testovania. Asi nijak, ale určite by malo byť mementom pre všetkých, čo chcú raz na Slovensku vládnuť. Mali by mať skutočne na zreteli, že ministra môže robiť skoro každý politik, ale len vtedy, ak jeho „generálny štáb“ na príslušnom ministerstve je erudovaný, schopný, zladený a oddaný službe občanov tohto štátu a je mu jedno, z ktorej politickej strany momentálne minister pochádza. A tu si dovolím povedať, že na Slovensku takáto prax už dávno nie je a asi ešte dlho ani nebude. Dôkazom toho je skutočnosť, že napriek všetkým politickým rečiam, sa  takmer každý „generálny štáb“ na ministerstvách po voľbách, vždy ocitne v malom,  či väčšom politickom zemetrasení. Príjemný sviatočný víkend praje doko.