Francuzsko je krajina povestna svojou byrokraciou a po svojej poslednej skusenosti mozem potvrdit, ze moze byt na tuto svoju povest pravom hrde. Som totiz nutena absolvovat onu proceduru, na konci ktorej je ziskanie povolenia na pobyt, teda tzv. carte de séjour. Ziadny problem, hovorim si, splnam podmienky, teda aspon zatial - uvidime po zmene zakona, ci sa mi podari dostat do kosiara "vyvoelnych " pristahovalcov ministra vnutra Nicolasa Sarkozyho - a kedze najblizsie sa na rodnu hrudu chystam az v maji, uz bolo ozaj nevyhnutne rozhybat sa - a rozhybat mojho draheho manzela a zacat konat. Takze sme sa jedneho rana vybrali na podprefekturu v Raincy. Moj muz, co by veci znaly, tvrdil, ze nam tak ci tak daju iba termin na dalsie stretnutie a ze to bude aspon na trikrat, kym sa nam podari celu vec vybavit. Mnou este stale lomcoval neopodstatneny optimizmus, kedze som si pod pazuchou niesla vsetky dokumenty povazovane za potrebne... ale clovek mieni, uradnik meni. Malo mi byt varovanim, ze uz slecna pri prijimacom pulte s hlbokym zaujatim studovala moj pas a dozadovala sa peciatky - trochu blahosklonne sme sa jej pokusli vysvetlit, ze nakolko Slovensko i Francuzsko su v Europskej unii, musia sa colnici skutocne velmi nudit, ked sa rozhodnu dat do pasu peciatku. Nezdalo sa sice, ze by ju to presvedcilo, ale minimalne nam vydala poradove cislo. A tak sme cakali - mimochodom, kavu tam maju fakt ze protivnu, no ale co chcete za 40 centov. Nastastie to islo nezvykol rychlo - a aj to mi malo byt dalsim varovanim, preco vsetkych tak rychlo posielaju prec! No ale tak sme asi po stvrthodine postupili k dalsej slecne, tvariacej sa velmi profesionalne a neprijemne odmerane (ak mate sklony byt prehnane hrdi na svoj povod, doporucujem vam absolvovat tuto proceduru a uzivat si statut pristahovalca spolu so vsetkymi severoafricanmi snaziacimi sa dostat do nenavidenej zeme zaslubenej), predlozili sme vsetky papiere - no a potom to prislo. Pas. Nech sa paci. Ak hladate peciatku tak... Tito ludia zrejeme vela do zahranicia necestuju. "Ale ja potrebujem dokaz, ze ste vstupili na uzemie Francuzska." Tak tomu hovorim hlaska dna! Mila Madame, ale ja som predsa tu, takze asi som sem nejako "vstupit" musela. Veru nie - moja fyzicka pritomnost nie je ziadnym dokazom mojej pritomnosti na uzemi Francuzska, bez peciatky v pase tu proste nie som. Hlavne tu nie som legalne - lebo ved uznajte, v zasade som mohla zo Slovenska priletiet na vlastnorucne zostrojenom vetromane, plavat proti prudu Dunaja, podkopat sa popod Strasbourg... To, ze by clovek potreboval velku davku zmyslu pre dobrodruzstvo, aby sa pokusal prist zo Slkovenska do Francuzska ilegalne, nebol ziaden argument. To, ze by som v zasade ziaden pas nepotrebovala, kedze mi staci na cestovanie identifikacna karta, do ktorej uz vobec nie je mozne dat ziadnu peciatku, takisto nie. Chybajuca peciatka v pase zacinala predstavovat neriesitelny problem. "Mate letenku?" Opat chvila vysvetlovania ohladne elektronickeho bookovania leteniek... Nastastie som si spomenula na palubny listok z januara. "To staci. Takze..." Takze dalsi termin na zaciatok marca - a priniest so sebou vsetky dokumenty uvedene na zozname... na ktorom slecna rukou dopisala "LETENKA". To sme sa pobavili! Ale co uz - tak som doma ku vsetkym papierom prilozila palubny listok, ale zbavena neopodstatneneho optimizmu zvazujem moznost maleho vyletu na belgicku hranicu, kde ak pekne poprosim colnika, hadam mi da do pasu tu magicku peciatku, ktora potvrdi moj vstup na uzemie Francuzska pre spokonost a blaho francuzskych uradov...