Vranov za čias Báthoryovcov

Jedným z prvých opatrení, ktoré Báthoryovci v čase svojho nástupu na čičvianskom hradnom panstve začali uskutočňovať, bolo územné rozdelenie na menšie feudálne panstvá. Ich centrami sa stali hospodársky najvýznamnejšie strediská - Čičva, Vranov a Skrabské. Majetky, ktoré pripadli vranovskému obvodu, poukazujú na nanajvýš nepriaznivý stav v osídlení, keď z 298 usadlostí zostalo 116 opustených. Tento stav musel mať odraz v poklese poľnohospodárskej produkcie panstva, ale aj v úpadku obchodu a remeselnej výroby.
V prvých desaťročiach 16. storočia nadobúda čoraz väčší význam obchodná cesta do Poľska, idúca cez Vranov. Výhodná poloha na tejto ceste zabezpečila Vranovu už pred rokom 1541 veľmi významné právo tridsiatku, ktoré mu umožňovalo vyberať od každého cudzieho obchodníka prechádzajúceho mestom tridsiatu časť hodnoty jeho tovaru.
Rozšírenie obchodných stykov v prvej polovici 16. storočia našlo odraz v raste remeselnej výroby, čoho vyjadrením bol vznik prvých cechových organizácií. Medzi najstaršie cechy Zemplína patrí aj cech vranovských ševcov, ktorého existencia je doložená už pred rokom 1570. Artikuly vranovských krajčírov pochádzajú z roku 1569. Poslednou cechovou organizáciou mestských remeselníkov bol čižmársky cech, založený roku 1725. O oživení tranzitného obchodu, okrem práva tridsiatku svedčí aj roku 1569 obnovené právo skladu.
Bližšie o pomeroch vo Vranove sa dozvedáme z urbáru, ktorý 1. marca 1585 zaviedol Štefan Báthory. Podľa neho Vranov platil rentu v peňažnej a naturálnej forme. V snahe získať čo najväčšie príjmy, pozorujeme už v tomto období pokusy s majerským podnikaním na báthoryovských majetkoch. Tento spôsob podnikania prinášal citeľné zvýšenie povinností poddaných, čím sa ich postavenie ešte viac zhoršuje. Narastanie robotných povinností má za následok útek poddaných z pôdy. V prvej polovici 17. storočia nachádzame vo Vranove 3 opustené usadlosti.
Bližšie údaje o tunajšom obyvateľstve poskytujú urbáre a súpisy vranovského panstva zo 17.-18. storočia. Mestské obyvateľstvo tvorili prevažne remeselníci a roľníci.V menšej miere to boli obchodníci. Doplnením peňažného príjmu zemepána mal byť zisk z rybníkov a viníc. Rybník vo Vranove sa spomína v správach z 15. storočia. S pestovaním hrozna sa stretávamev 16. a 17. storočí vo Vranove a vo Vranovskom Dlhom.