Zatvorili dvere.
Rozbili svetlá,
neuvidí nič,
z ich prehnitého sveta.
Rozklad a hniloba
dráždia jeho nozdry
hnis a a chuť potu,
roztrhal mu city.
Snaží sa lietať,
strop je prinísky.
polámal krídla.
do dutín pustil hlísty.
Už iba leží,
pozerá do stropu,
vidí farby,
jasnú oblohu.
Oči mu vlhnú,
zatvára viečka.
práve mu vyhasla
posledná sviečka.
A pritom za oknom,
tam kdesi v kroví
hraje sa dievčatko
s farebným perím.
Hraje sa s farbami
na lúky,
na lesy,
hraje sa na krásu,
na život bez času.
On to vie,
preto už
nikdy viečkom nepohne.
Iba ten kus kovu
pevnejšie zovrie znovu.
Cíti bolesť,
božskú úľavu.
len sa usmeje.
Pošle zbohom
davu...
Rozbili svetlá,
neuvidí nič,
z ich prehnitého sveta.
Rozklad a hniloba
dráždia jeho nozdry
hnis a a chuť potu,
roztrhal mu city.
Snaží sa lietať,
strop je prinísky.
polámal krídla.
do dutín pustil hlísty.
Už iba leží,
pozerá do stropu,
vidí farby,
jasnú oblohu.
Oči mu vlhnú,
zatvára viečka.
práve mu vyhasla
posledná sviečka.
A pritom za oknom,
tam kdesi v kroví
hraje sa dievčatko
s farebným perím.
Hraje sa s farbami
na lúky,
na lesy,
hraje sa na krásu,
na život bez času.
On to vie,
preto už
nikdy viečkom nepohne.
Iba ten kus kovu
pevnejšie zovrie znovu.
Cíti bolesť,
božskú úľavu.
len sa usmeje.
Pošle zbohom
davu...
Komentáre
prší
No,