Zase som nemohla spat (to v poslednom case casto a ked zaspim, zvoni budik :). Pustila som si Damiena Ricea (to sa ako sklonuje?) a pokreslila nohy fixou. Okno mam do ulice a na nej poulicna lampa. Zadivala som sa...Okolo lampy poletuju svetlusky. Vyssie a vyssie za svetlom. .... za smrtou. Vsetky sa spalia.

Letim, kreslim si nohy a divam sa z okna. A kazdou sekundou som blizsie k smrti. (Nejako sa mi podarilo zaspat, ale nieco ma tazilo, matalo...)