-Tento kufor je vas?'- vystrelil na mna otazku rakusky policajt ukazujuci na kufor, ktory nam odovzdal Syrcan.
V tom strese so odpovedal pravdivo - Nie, nie je moj -  A koho je, ved vy ste ho  priniesli?  - pokracoval strazca hranic.
- Mojho arabskeho priatela- odvetil som a na stanici zacal pohyb. - Otvorte ho! - znel  ostry prikaz. - Nemozem, nemam kluce - odpovedal som a videl som ako vzadu vybiehaju rakuski policajti v plnej zbroji. -Tak ho vypacte! - znel rozkaz a ja som v miestnosti zostal sam aj so skrutkovacom co mi podali. Po tvari mi stekal pot, krvny tlak dosahoval moje osobne maxima, este ze ritny zvierac zostal funkcny...
Po narocnom vypaceni zamku som s napatim otvoril kufor. V jeho utrobach sa skryval neuveritelny neporiadok, ako keby tam niekto nahadzal smeti na vyhodenie a to na prave na poslednu chvilu. Rozne stare handry, suciastky kuchynskeho robota, stare videokazety, arabske rozpravkove knihy, Gorbacovove spisy...necudo,ze tato skladba zaujala policajtov na skeneri. No a neuveritelny smrad. Rakuski colnici a policajti, co ma medzitym obostupili, nevedeli ci sa maju rozculovat, alebo sa smiat. Nakoniec zvitazila ta druha moznost. Mohol som pokracovat v ceste za ocean, pricom som nezatvoreny kufor smaril do auta a v duchu preklinal Liviu aj s jej Syrcanom.
Na viedenske letisko vo Schwechate sme prisli neskorsie, ako sme pocitali, arabsky lietajuci kufor sme zatvorili tak,ze som po nom poskakali dcera so synom,cast tych hraburdov  som ale vyhodil. Nebol cas. Potom uz vsetko prebehlo rychlo - kontrola viz, pasov, medzipristatie vo Franfurkte nad Mohanom a  takmer 8 hodinova cesta cez ocean.do kanadskeho Toronta  Pocas letu nad  Atlantikom som si uvedomil,ze  je to ako   mala smrt a druhe narodenie a aj to,ze sa uz nikdy nemusim vratit.  Premietol sa mi cely doterajsi zivot a vedel som,ze uz  tam, kde idem  nebudem domaci, ale na dlhu dobu emigrant.   To som este nevedel, co ma caka. Praca na nocne smeny v tovarni, upratovanie v uradoch, nemocniciach i domacnostiach, praca predavaca v Copy Centre, ale aj uspesna kariera dizajnera, illustratora a autora cartoons, editorials a  animatora.  Za pomerne kratku dobu som prezil viac ako niekto za cely zivot, naucil sa ako tak dva jazyky, zvykol si , zbohatol a vydal sa na cestu od emigranta k menej debilne genialnej situacii.

.....................pokracovanie nabuduce...o tom ako som po nociach  ako debil kancelarie zametal a cez den sa  genialne s francuzstinou a anglictinou moril ...alebo inak  - veselo-trpke pri behy  utecencov s celeho sveta, cize nieco na sposob romanu "Pan Kaplan ma tridu rad", ale real.