Čiernobiele videnie a čiernobiele sny,
sedím sám medzi štyrmi múrmi,
len ty si spásou mojich temných dní.

Nesmúť veď som len mlieko rozliate,
viem byť chutný no občas sa pokazím.
Semeno túžby je už dávno zasiate,
na predsudky ľudské zasa narazím.

Komôrka na štvrtom poschodí je zavretá,
zákaz vstupu romantickým básnikom.
Deva mi tam spí sporo odetá,
tá kráska, čo stala sa silným návykom.

Kiež sťa hmla by som sa vplížiť smel,
pod prahom s pocitmi voyéra.
A sledovať ten ďalší vzrušujúci diel,
ako nádej posledná mi zomiera.

Kiež sťa vánok cez otvorené okno,
ovieval by som tvoju nahotu.
Čosi nežné by sa ťa v tme dotklo,
a vyplnilo našu samotu.

Kiež by dnes bola búrka silná,
a ty si ma k sebe v strachu volala.
Prosba je to ozaj veľmi divná,
láska ju k bohom večer zaviala.

Si slnko mojich prázdnych dní,
temno láskou nehou odháňaš.
Dnes mi ak musíš, sladko spi,
veď celý deň sa v práci umáraš.

Ja si budem vety zo slov spletať,
o tom, ako muž ľúbiť ženu vie.
Je to ako učiť vtáka lietať,
spozná tu chvíľu, keď už smie.