Alebo som tehotná ... Paradoxne som zostala prekvapená a predýchavam to už asi 2 týždne. A nie len ja. Aj rybár a moja mamina ostali dosť mimo. Jediný kto to zobral plne spontánne a rozplakal sa .. bol môj brat. Stále som si neni 100% istá. - meškajú ? áno - je mi zle ? áno - je test pozitívny ? áno ... až dva. Kedysi som milovala čokoládu, teraz ju nemôžem ani cítiť. Neznášala som uhorkový šalát, dnes som si dala 2x. A každý deň si dám polievku. Tak? Chcem či nechcem? Dosť skoro nad tým premýšľať, však? Teda no ... dozviem sa to oficiálne v stredu. Ale chýba mi také to "roztekanie" sa nad detskými vecičkami, kočíkmi, miminkami, cumlíkmi a hračkami ... Možno je to tým, že ešte nemám istotu, možno mi chýba rybárové nadšenie a možno ... som jednoducho taká. Tak veľmi som to chcela ... tak veľmi som chcela byť s rybárom mama a otec, že keď to prišlo ... ostala som totálne mimo. Akoby som sa bála. Ale bála čoho? Tak v čom to je?