Však sú to už roky. Od našej svadby. A to ani nehovorím ako ma videla pred svadbou. Hovorím, dalo sa to čakať. Aj keď normálny človek si povie, že to mohlo prísť aj neskôr. Povedzme v dôchodkovom veku. Teraz sme predsa len ešte v strednom veku. Stredne mladom by som povedal.

Na začiatku je to vždy tak. Moja žena ma videla cez ružové okuliare. Teda ak mám byť presný tak cez čierne okuliare. Ale to sa musí rozdeliť akože obrazne a akože naozaj. Tak obrazne by som povedal, že tie ružové. A naozaj by som povedal, že najpamätnejšie okuliare mojej ženy boli s čiernym rámom. Pravda, boli v tom také strieborné prúžky. Vtedy mi to prišlo dosť atraktívne a musím povedať, že aj teraz. Minule sme totiž tie okuliare našli odložené medzi inými odloženými okuliarmi. Žena si ich vyskúšala, lebo však nakoniec nezabudla na to, ako atraktívne mi v tých okuliaroch pripadala. Až tak atraktívne, že sa dá povedať, že v tých čiernych okuliaroch ma videla ako v ružových. Obrazne.

Keď som sa prestal smiať, žena pochopila, že je v nich stále rovnako atraktívna, ale už trochu inak. Potom sa strašne smiala aj naša dcéra a potom sa išla žena konečne pozrieť do zrkadla a keď sa prestala smiať tak pochopila, že aj ja som ju vtedy videl cez ružové okuliare. Na moje vtedajšie okuliare si nespomínam ale tiež ich mám odložených veľa. Ružové ani jedny. My sme vôbec boli na okuliare vysadení, čo je aj normálne, lebo my sme boli okuliarnici. Normálne by to malo byť v prítomnom čase ale nie je to v prítomnom čase. Moja žena ma už totiž vidí úplne inak ako pred svadbou.

Pred tým ma žena videla tak celkovo zle ale tak detailne celkom dobre. Myslí sa to reálne a nie obrazne. Obrazne verím, že ma žena videla celkovo dobre, lebo inak by to bolo zvláštne, keby sa za mňa vydala. Aj keď je pravda, že som jej vraj sľúbil, že bude speváčka ale na to si ja nespomínam. Ale ak moja žena zabudne na zničenú spevácku kariéru, tak musí uznať, že ma videla celkovo dobre. Obrazne celkovo a reálne zblízka. To sa myslí dioptricky. My sme totiž boli krátkozrakí, čo znamená, že keď si dala moja žena dole okuliare tak ma videla dobre. Napríklad keď sme sa povedzme bozkávali a náhodou nemala zatvorené oči, tak videla všetky moje oči dobre a aj vlasy a aj pleť. Čo nie vždy bolo ako cez ružové okuliare ale zase keď si dala okuliare tak nevidela skoro nič.

Moja žena tak reálne zle videla mňa z diaľky. Čo zase bolo dobre, lebo ma videla cez ružové okuliare a nevidela niektoré defekty tela. Ja ich zase až tak veľa nemám ale zase keby ma moja žena už vtedy videla dobre nielen obrazne ale aj reálne, tak by teraz nevymýšľala, že mám veľké brucho, lebo by už bola zvyknutá. Ale zase na druhej strane neviem, či by si ma zobrala aj s tým bruchom čo som mal vtedy, keby ho videla. Ale nevidela, lebo mala ružové okuliare a do diaľky slabý zrak. Ale tomu všetkému je teraz koniec.

Sedeli sme na klinike a spolu s nami tam sedel jeden kompletný domov dôchodcov. Obrazne aj reálne. Reálne by to totiž sedelo ale samozrejme som sa nepýtal, či sú v domove dôchodcov alebo len poberajú dôchodok doma. No a medzi nimi moja žena a ja, pričom musím zdôrazniť, že ja som bol len sprievod a moja žena je v strednom veku bližšie k mladšiemu strednému ako stredne staršiemu. Moja žena prišla o videnie na mňa a môže za to diagnóza. Ja si nie som úplne istý ako je to s lekárskym tajomstvom a preto radšej neprezradím ale naznačené je. 

Moja žena teraz jednoducho vidí úplne inak. Aj mňa a aj inak. Tak všeobecne.

Moja žena teraz nevidí ako výrazne sa mi zlepšila kvalita pleti ale výrazne dobre vidí ako sa mi nezväčšilo brucho ale ona si myslí, že zväčšilo, lebo ho konečne vidí. Moja žena musí mať teraz veľmi ružové okuliare aby sa to brucho v jej očiach zmenšilo ale to sa myslí obrazne, lebo reálne má len slnečné. Lebo na diaľku vidí dobre a na blízko vidí tak zle, že presnejšie je že nevidí. Čo je trochu škoda, lebo pleť je výrazne lepšia. Tá moja.

Máme proste trápenie. Moja žena ma už vidí inak ako pred svadbou.