Tak, tak. Človek nemládne. Stárne. Bolia ho kĺby. Ľahko sa mu už nechodí. Má rád slniečko. No ale kde v zime nájsť na Slovenské blahodárne slniečko, aby mu bolo teplúčko. Dostala som výhodnú ponuku na termoprádlo, pre môjho partnera. Je pravda, musela by som ho sama zadovážiť, čo v dobe, keď čas sú peniaze, nie je veľmi výhodné. Ale keď som uvidela model, bola som očarená. Móda napreduje a ja som sa tešila, že urobím niečo priaznivé a praktické pre môjho drahého. Napadlo ma, že by som mohla ponúknuť výrobok i kamošovi, čo sa okolo vody pohybuje, udičky hádže. Vyťukala som číselko a ozval sa odkaz: „Som zaneprázdnený, ozvem sa, keď sa uvoľním“
Ja som momentálne bola veľmi uvoľnená a tak som mu napísala e-mail s ponukou na termoprádlo a aj so vzorom.
O chvíľu sa ozval:
„Ahoj , bol som v pálenici. Čo potrebuješ?“
„A tieklo ti dobre?“ Zvedavá, či mi neponúkne koštovku, som ťahala z neho informácie.
„Dobre! Bude dosť až do Vianoc a aj synovi zakopem.“
„A mne sa neujde, koštovka?“ zasmiala som sa. „Poslala som ti nový, praktický model termoprádla. Aj by som vidieť chcela, ako goráľkuje tá napálená, aj ako chutí, či má dosť grádov.“
Zasmial sa i môj kamoško: „Žena je doma, nacengáš sa.“ Čožeby som sa nacengala. Čo to ten trepe, myslím si. Veď jeho žena tak červené vínečko upíja a nie Bošácku.
Sedela som si za počítačom, čítala blogpríspevky, keď od neho prišla odpoveď:
„Každá krajčírka, najprv miery zoberie!“ Prečítala som si s vyvalenými očami a ovisnutou sánkou odkaz.
„Dobre. Zoberiem šubleru a colštok a prídem zmerať. Aj sa nacengať.“ Myslela som, že je všetko jasné. To bolo mne, ale nie lovcovi.
„Určite sa ti ja dám šublerov dokaličiť. Rúž prines, jasný červený. Hubičkou budeš merať. Dnes nie, je doma žena, nacengáš sa.“ Kúrňava. Horúčava ma zaliala, neviem či od rozčúlenia, či od vzrušenia. Pot ma zalial, citila som vlhkosť všade, keď som si pomyslela, ako mu budem miery brať.
„ No dobre. Donesiem rúž a budem v palcoch merať.“ Natešená som sa poobliekala a išla miery na termoprádlo vziať. Prídem pred bránu, na ktorej im odnepamäti visí: „Tu strážim ja!“ , hoci po dvore pobehuje bígel a zacengám. Obzeriam si okolie a čakám. A nič. Zacengám druhýkrát a vtedy mi to dôjde. „Žena je doma, nacengáš sa.“ Tak, tak! Nacengala som sa! Tak to mu tada nedarujem. Zúrivá som sa vrátila domov, sadla za PC :
„To nacenganie, ťa bude stáť obed!“ Dnes poobede zazvonil. Stál otočený chrbtom a chveli sa mu plecia. Zúrivosť ma už dávno prešla a ja som sa zľakla. Preboha on plače.
„Stanko, čo sa stalo?“ So stiahnutým hlasom a rozklepotaným srdcom som sa spýtala. Otočil sa, slzy v očiach, ale od potláčaneho rehotu.
„ Prepáč, nechcel som ťa prehnať, ale to termoprádlo ma tak vyšpikovalo, že som túžil odplatiť sa ti. Tu máš obed. A podal mi tašku s rybami.
Ja som zostala aj sklamaná, že mu nemôžem miery vziať. No posúďte. Nebolo by to aj vám ľúto?
Komentáre
Vasilisa,
ja uhyniééém
peter,
Mahara Ti,
dievcata, teda, ja neviem...
Hanka,
Už som sa dávno tak nezasmiala...
Martha,
ďakujem
Niečo na tom bude
Martha,
Vasilisa...
Fasa prádlo, a je to aj dostatočne elastické??? ((-: (to je dôležitý parameter!)
lasky,
zabudla som
co je to
ps:najprv som myslela,ze je to nejaky chvostik:-)ten obrazok,nie subler,sublera,to totiz neviem,co je:-)
Bonnie...
dik,
Bonnie,
A ešte sú palce. Nie palce na rukách , nohách ale anglická miera = určite si to počula"polcólová trubka"
ďakujem
ja dakujem vas,