5.10.2009

        Už aby sa človek bál vyjsť z domu. Fakt. A nie preto, že by vás mohli okradnúť, ovaliť po hlave, alebo zastreliť, pravdaže omylom. Nie. Príčina je celkom iná, nečakaná. Vyšiel som včera z našej brány, ako každý deň. Je to v podstate prostý úkon. Otvorím bránu a vyjdem na chodník. Pri chodníku boli donedávna vysadené kríky a zopár stromov. Jedného dňa kríky aj stromy zmizli a na chodníku začali parkovať autá. Ak by som parkoval na chodníku pred našou bránou, mal by som to jednoduché. Otvorím bránu a nasadnem rovno do auta. Lenže ja pred bránou neparkujem. Zdá sa mi nevhodné parkovať na chodníku. Keď po chodníku kráčajú chodci, majú málo miesta, nemôžu ísť napríklad dvaja vedľa seba. A uznajte, že keď kráčate po ulici s nejakým známym, alebo s manželkou, je čudné ak idete za ňou, alebo ona za vami. Tak chodievali v Pliešovciach po hradskej Rómovia. Vpredu muž, pár krokov za ním žena a za ňou deti v husom rade. Tí by sa na našom chodníku uplatnili, tí by si tam schuti zakráčali. Tiesnime sa medzi múrom domu a zaparkovanými autami, dávame si prednosť v chôdzi, aby som aplikoval automobilisickú terminológiu na naše chodecké pomery. Je to nepohodlné, v podstate ponižujúce. Mysleli sme si, že chodníky patria chodcom a cesty automobilistom. Mýlili sme sa. Automobilistom už patria aj chodníky. Pomaly si zvykáme. A zrazu nečakaná udalosť. Vyšiel som z našej brány a skoro ma zrazil mládenec na kolieskových korčuliach, ktorý sa hnal pomerne slušnou rýchlosťou po našom chodníku, medzi múrmi domov a zaparkovanými autami. Prefrčal popri mne a asi nerátal s tým, že nečakane vyjdem z domu, takže sa mi v poslednej chvíli obratne vyhol a zakričal čosi v tom zmysle, že dívaj sa, keď vychádzaš na chodník, do p... Dotklo sa ma to. Tak som za ním zakričal, korčuľuj sa po ceste a nie po chodníku, ty k... Takto sme si zakomunikovali a videl som, ako v diaľke ešte krúti hlavou. Jednak nad tým, že vychádzam z brány domu a nerátam s tým, že on sa bude po našom chodníku korčuľovať a asi aj nad tým, aký som nechápavý a vulgárny. Tajne som dúfal, že pribrzdí, vráti sa a že si zakomunikujeme dôkladnejšie. Ale nestál som mu za to. Teraz úpenlivo rozmýšľam, kadiaľ mám chodiť. Na chodníku prekážam, to som pochopil. Možno keby magistrát dal vykopať nejaké podzemné chodbičky pre chodcov, aspoň také, aké si vždy vo filme vykopú tí, čo chcú utiecť z väzenia. Také, ktorými by sme sa my, chodci, preplazili na slobodu. Lebo niet nad slobodný pohyb.

Zdroj: Milan Lasica  Bodka 2,  Forza Music 2009
-------------------------------------------------------------