si sa vznášala
ako prízrak vzduchom

 
ruch z chodieb stíchol až v tvojej izbe
mäkké periny na tebe zmalátneli
boleli viac než rakovina
aj moje slová zo včera
a to nič nerobenie

 
kým svet za mliečnymi oknami chladol
nedal pokoja
ako škvŕkanie hneď  zrána
...
budilo vrany
a toho muzikanta 

krá, krá, krá 

čo mi kradol spánok
dodnes
kráčal do tvojho ticha
za bielu glazúrou, voňala po nechtoch

 
po toľkých očiach.