Na brehu Genezaretského jazera leží Kafarnaum, kde začal Ježiš svoje verejné účinkovanie. Ježišovi učeníci boli väčšinou Galilejčania. V predstavení synoptikov je Galilea viac než iba geografické označenie.

Je to krajina evanjelia, v ktorej Ježiš ohlasoval svoje posolstvo. Tu uskutočnil svoje mocné činy. Naproti tomu Jeruzalem sa objavuje ako miesto vyhostenia, kde Ježiš nájde svoju smrť. To je prvá časť synoptického zobrazenia účinkovania Ježiša v Galilei. Aj texty opisujúce zmŕtvychvstanie hovoria o objavení sa Ježiša v Galilei (Mk 16, 7; Mt 28, 10; Jn 21). V novozákonnej dobe mali radikálne politické prúdy v Galilei veľa prívržencov. "Zelóti" (horlivci), bojujúci za nezávislosť od Ríma, boli väčšinou Galilejčania. Po prvý krát presnejšie zachytil zelótov vo svojich historických spisoch Jozef Flávius.

Hranicu medzi Galileou a Samáriou tvorí Jizreelská rovina, ktorá sa ťahá od horského masívu Gilboe až po Karmel pri Stredozemnom mori. Od asýrskeho vpádu v 8. stor. pred Kr. obývalo toto územie zmiešané obyvateľstvo Samaritánov, ktoré vzniklo spojením Izraelitov s asýrskymi kolonistami. Medzi Židmi a Samaritánmi vládlo oddávna ostré nepriateľstvo. Židia s nimi odmietali akékoľvek spojenie. Na druhej strane Samaritáni často galilejským pútnikom bránili v ceste do Jeruzalema. Samaritáni uznávali ako Sväté písmo len 5 Mojžišových kníh. Obety neprinášali v jeruzalemskom chráme, ale na svojom vrchu Garizim (868 m). Ešte dnes žije asi 350 ľudí, ktorí zachovávajú túto starú samaritánsku tradíciu. Za čias Ježišových malo mesto Samária veľký lesk. Herodes Veľký tu postavil prepychové stavby. Sám Ježiš sa zdržiaval v blízkosti Samárie pri Jakubovej studni (Jn 4). Na Samaritánov mal lepší názor než Židia.

Juh Palestíny tvorí Judea. Na tomto území žili v období 12 izraelských kmeňov oba kmene Júdu a Benjamína. Počas delenia ríše tu bolo stredisko južnej ríše. V tejto krajine panoval v roku 37-34 pred Kr. kráľ Herodes. V roku 6 po Kr. pripadla časť sýrskej provincie pod správu rímskeho miestodržiteľa. Hlavné mesto bolo Jeruzalem. V Novom zákone sa okrem toho spomínajú Betlehem, Betánia, Betfage, Emaus a Jericho. Ježiš sa pred svojím verejným účinkovaním dal pokrstiť Jánovi pri Jordáne. Potom sa stiahol do púšte, asi v blízkosti Mŕtveho mora, aby sa tu prísne postil. Posledná hlavná časť synoptických evanjelií (rozprávanie o umučení) nás vedie opäť do Judey.

Zmluvu uzavrel Mojžiš, on zostavil aj zákon. Preto pôvodcom a autorom týchto stránok je Mojžiš. Ale nie autorom-pisateľom v našom modernom zmysle. On je vodcom, organizátorom izraelského národa, náboženským vodcom a zákonodarcom, veľkou historickou osobnosťou, ktorá zažiarila na úsvite zrodu Izraela ako národa. V Mojžišovom diele budú pokračovať a doplňovať ho charizmatickí vodcovia a sudcovia, králi a kňazi, proroci a učitelia. Skutky a slová tohto veľkého duchovného vodcu budú chrániť rôzne tradície v národe, až nakoniec, v čase duchovnej zrelosti Izraela - v 5. storočí pred Kr. - jeho inšpirovaní myslitelia potvrdia aj písomne tieto veľké dejiny ľudstva a svoje dejiny, dejiny spásy.