Prestavba v našom byte. Už som TU  napísal, čo sme museli prežiť. Padli všetky termíny. Ale to najhoršie nás čakalo. Všetko sa definitívne po...

Blížia sa vianoce 2005. V našom byte sa stále nedá bývať. Ale. Steny už stoja. Podlaha je vyrovnaná. Kachličky sú na mieste. Dlažba je hotová. Čakajú nás podhľady, plávajúca podlaha a tisíc drobných úprav.

Do nášho bytu sa sťahuje nová partia. Podhľadári. Pôvodne sme podhľady vôbec nechceli. Nie je to vysoký byt. Síce tehla. Ale z 50-tych rokov. Socklasika. Okná sú tak zvláštne nízko. Podhľady v kúpeľni. To áno. Pár boďáčikov nad zrkadlo. Ale izby sme chceli bez. Len chceli. Keď sa vybúrali pôvodné steny a zmenili sme pôdorys bolo nám to jasné. Ten plafón bol krivý. Normálne tam bol schod. Inžinier K. a majster L. nás presvedčili. To vyriešia podhľady. Sadrokartón. Uverili sme hneď, ako sme sa pozreli na plafón. Tak teda podhľady. Keď partia začala, boli sme pri tom. Aj s inžinierom K. Je pravda, že trval na vodováhach a robotníkov zjazdil, že to nie je rovné. Odišiel a ostal majster L. On dá pozor. Nebojte sa. To bude malina. Bez problémov. Pár krát sme to videli. Na plafóne pribúdali také nosníky a na bokoch koľajnice. Priniesli sadrokartónové dosky. Figu sme tomu rozumeli. Prišiel deň, keď bolo hotovo.  Náš plafón bol hladučký. Žiadne panelákové trhliny. Paráda. Vymaľované steny. Otvory na lampy.

O dva dni došli s plávajúcou. To bolo asi jediné na čo spomíname v pohode. Dvaja mladí chlapci to mali za jeden deň. Hrali sa s tým. Plávajúca bola paráda. Imitácia tmavého dreva a poukladané tak, že to je ako klasická palubovka. Dlhé dosky dokonca s takou štruktúrou na dotyk. Blížili sa Vianoce a zdalo sa, že možno by sa tam predsa len dalo bývať. Ostával síce kopec drobností. Ale. Oslavovať pod stromčekom. To nás stále držalo. Raz večer sme so ženou prišli do bytu. Len sa potešiť, že peklo sa končí. Sedeli sme na našej novej podlahe. Opierali sa o nové steny a pozreli sme sa na nový plafón. Boli tam praskliny. Neuveriteľné praskliny. Bolo to ako v paneláku po zemetrasení. Praskliny v strede plafónu. Na kraji. Pri stenách. Všade. Všade a po týždni. Moja žena dostala šok. Mne už bolo všetko jedno. V tej chvíli sme ten byt znenávideli. Totálne. Mali sme prvý byt v živote a bolo nám v ňom zle. Na Vianoce sme zabudli.

Telefonovali sme inžinierovi K. aj majstrovi L. Tvrdili, že to nemôže byť nič vážne. Normálne to pracuje. Ten sadrokartón. Stretli sme sa v byte a stále to bolo o tom. Majster tvrdil, že sa to dá do kopy. Trošku prebrúsi. Ale zrazu začali hovoriť niečo úplne iné ako na začiatku. Vraj, je normálne ak trochu prasknú. To u nás asi nie je úplne trochu, ale to sa opraví. Prebrúsi, zalepí, vytmelí a premaľuje. Hneď sa do toho pustia. Nevedeli sme čo máme robiť. Ja som bol úplne apatický, žena v adrenalínovom kolapse. Volali sme priateľovi a on nám zohnal experta na sadrokartón. To čo sme mu povedali do telefónu sa mu nezdalo. Prisľúbil, že sa príde pozrieť.

Vošli sme do bytu. Niekto z pôvodnej partie akurát opravoval najväčšiu prasklinu. Vyrezal časť z plafónu. Bolo vidieť dovnútra. Ten náš človek povedal len jedno. Zoberte si fotoaparát a odfoťte to. Toto robil niekto, kto to nikdy nerobil, alebo vás jednoducho okradli. Vysvetlil. Celá konštrukcie sa skladá z takých „učiek“. Na tom je konštrukcia a k tomu pripevnený sadrokartón. Namiesto „učiek“ sme mali „véčka. Majstri namiesto troch hmoždiniek používali jednu. Tie „účka“ jednoducho prelomili v strede. Neviem, či šetrili svoju prácu alebo šrubky.  Tá konštrukcia jednoducho nestála, ale lietala. V celom systéme sa používajú také špeci šrubky, aby sa záves neuvoľnil. U nás boli po týždni uvoľnené. Použili obyčajné. Sadrokartón sa pripevňuje priečne. U nás naopak. Všetko má byť vo vodováhe. U nás bolo všetko krivé. V tej chvíli sme nevedeli čo robiť. Ten pôvodný opravár už volal inžinierovi K. aj majstrovi L., že je problém. Dobehli.

Inžinier K. povedal, že ten muž má pravdu. Je to šialené. Majster L. ktorý na prácu dohliadal a tvrdil, že je to všetko tak ako má byť bol ticho. Vyhodili sme ho z bytu. Boli sme hotoví. A bolo nám to jedno. Už sme sa netešili z novej plávajúcej. Vedeli sme, že na ňu padne náš plafón. Inžinier K. prisahal na svoje deti, že o tom nevedel. A že všetko na svoje náklady opraví. Tými najdrahšími a najlepšími. Bolo nám to fuk. Vôbec sme nevedeli, čo robiť. Len sme tam stáli. Boli Vianoce. Začali sme v auguste tým, že sa vybúrali steny a na plafóne ostal schod. Boli Vianoce a my sme boli na začiatku. Na plafóne bol schod a diery. Byt bol už vymaľovaný a nás to čakalo všetko ešte raz.

Bolo to peklo. Rozbalili sme si darčeky pod stromčekom. O byte sme nehovorili.