Až keď príde koniec, máte plnú hlavu otázok...
Až keď nemáte komu povedať krátke Ďakujem, máte plné oči sĺz...
Až keď osamiete v kruhu spomienok, pochopíte čas...
Až keď príde čas na podanie ruky, ostanete smutno stáť...
Až keď smútok zapadne, vynorí sa život...
Až keď život skončí, nebojte sa plakať...
Mám plnú hlavu otázok, chcem zakričať ĎAKUJEM.
Kričím do neba, kam si odišiel a hľadám odpoveď.
Ostávam stáť a cez slzy nechápem čas.
Začínam vnímať život hodnotou lásky, úcty a pochopenia.
Chcem Ťa pochopiť a Poďakovať ešte raz...
Nie raz, ale mnohokrát, tak ako si mi Ty mnohokrát podal ruku záchrany. Však si bol výborný záchranár. V červenom na bielom snehu rok, čo rok. V krásnom údolí na krásnej zemi.
Snáď aj tam hore majú biely sneh a krásne údolie...
Ďakujem bráško za krásne detstvo, moje spomienky a pochopenie života. Život sa skladá z rozbitého farebného skla, ktorý pozliepam a urobím najkrajšiu koláž nášho spoločného života.
Komentáre
zdravím Viky :-)))
dere
toto sa mi ťažko
Vikinka, určite to všetko vie, vedel a ostalo mu to v srdiečku
. . .
vikina,
ahoj Viki
Ahoj vikinka
krátka zato pažravá choroba ho pred piatimi rokmi nadobro odprevadila na ten internát, odkiaľ sa už nevraciame
Matahari
Zarenka
Apeiron
vasilisa26
topas
Kamelka
viki :) krásne vyznanie si napísala bratovi
diuška
Vikinka...
hanka
Milá Viky,
marti