Mám rada bublifukové bublinky.
Len rýchlosť dopadu môcť tak predĺžiť.
A farbu pávých pier.
Keby ich len stále rozprestierali.
A vatový pocit
môcť jej tak mať plný pôjd.
Vôňu cédrového dreva
keby sa tak rýchlo nemíňala.
A teplé ruky kĺzajúce po chrbáte
keby som si ich tak mohla požičať.
Zaklonenú hlavu proti snehovým asteroidom
zanikajúce v momente dotyku so mnou.
Vlny, letné, ktoré po každom prívale
sa vzdialia a zašuštia na dne pieskom.
A pocit ponorenia, extázu uvoľnenia
pred prudkým nádychom suchozemského tvora.

Mám rada toľko pocitov ktoré nejde vlastniť.