Fyzická hra zachytáva len jednu tretinu toho, čo pojem Capoeira zachytáva. Hudba a spev sú dva neodmysliteľné aspekty, bez ktorých by samotná hra bola len bezduchých kopaním do vzduchu. Hráči získavajú energiu potrebnú pre svoje výkony od osôb v rode, ktorý spevom a potleskom inšpirujú oboch súperov.

   Základným hudobným nástrojom je berimbau, strunový nástroj pripomínajúci luk. Berimbau určuje tempo hry, predstavuje akýsi vnútorný rytmus Capoeiry, ktorým sa každý hráč riadi. Zväčša sa používajú dve až tri berimbau, pričom každé môže hrať iný rytmus. Medzi ďalšie nástroje patrí ešte pandeiro(tamburína) a atabaque(veľký bubon), agogo(dvojitý plechový zvon) a reco-reco(škrabka vyrobená s bambusu).

   Piesne v Capoeire majú rôznu tematiku. Zväčša opisujú aktivity v rode, často s metaforickým obsahom. V minulosti boli mnohé piesne v rode improvizované, táto tendencia sa však postupom času vytráca. Iným typom piesne je tzv. ladainha, ktorá sa spieva na začiatku a hráči v nej obyčajne vzdávajú úctu svojmu majstrovi.

   Spev v rode má dvojaký význam. V prvom rade oživuje hru a dáva celému podujatiu kultúrnejšiu podobu, na druhej strane udržuje nažive tradície, ktoré by sa inak z Capoeiry vytratili. V minulosti ako aj v súčasnosti sa vedomosti v Capoeire prenášali predovšetkým priamym ústnym podaním, literatúry o tejto problematike je ešte stále málo a piesne sú jedným zo spôsobov, ako majstri predávajú svoje vedomosti ďalej.