Dnes je 2. septembra, včera bolo  1. septembra, posledný augustový pondelok patril 29. dňu v mesiaci a čo???Alfa samec „syn národa Vladimír“ alebo Golian a Viest? Aby sme si rozumeli, píšem o ústave, ktorej základný kameň bol položený „zlatistými“ rukami Vladimíra a jeho „vernej“ družiny  1. septembra roku 1992. No píšem aj o kontroverznom období  vypuknutia SNP, ktoré jedna odnož odborníkov považuje za hrdinský čin, nastavujúci prisluhovačom na Slovensku doslova holú riť, resp. ako skupinu slabo organizovaných, no pre život v slobode zapálených jedincov. Ďalšia odnož historikov toto obdobie označila obdobím zlodejov, ožratých a nekoordinovaných partizánov, zbabelo sa ukrývajúcich kdesi v horách alebo  s puškou pobehujúcich mieriac na dedinčana, od ktorého si „slušne“  vymohli jedlo a destiláty.

Ústava SR. Ale dosť  bolo histórie, pozrime sa na dnešné Slovensko. Vladimír veselo aj po 19 rokoch diktuje, i keď z úzadia, avšak,  nenechajte sa oklamať vizuálnym efektom. Vizuálnym efektom, ktorý spočíva v tom, že ho nevidíte pri koryte. Má tam svoje dotlačené prasiatka a priberajú na hmotnosti i sile. Náš „syn národa“ dostával igelitkové dary, miliónové pôžičky od zahraničných okoloidúcich, v strane sa vystriedalo viac  členov ako múch na pravom tatranskom kravinci, o jeho kolegovi, ktorému slovenské policajné orgány namiesto miestenky v Leopoldove vybavili odtučňovaciu kúru, ani nepíšem. Tak tento pán je skutočný alfa samec slovenskej politiky. Len pozor, aby ho tá ústava raz nezradila a neposlala na doživotnú dovolenku kdesi za skutočné mreže. Alfa samci, keď už nemajú komu diktovať a necítia odpor, keď si stádo skrotili, začínajú sa nudiť  a sú zraniteľní. Takže, vivat,  Ústava SR a jej pôrodní otcovia. Je špinavými rukami písaná, ale JE!

Slovenské národné povstanie. Bolo nekoordinované, bolo niektorými jedincami na dolných, ale aj horných priečkach zneužité, bolo neprofesionálne, nekompetentné, ale povstali sme. Milí Slováci, nič nie je v histórii biele a čierne, dokonca ani čiernobiele. Všetko v histórii smrdí, preváži farba čierna, no nezaleje farbu bielu. Tak ako Golian a Viest boli zrejme nositeľmi bielej v SNP, tak ich predčila čierna enkláva niektorých partizánov, veliteľov „vojsk“ a oddielov, v neposlednom rade aj drahého brata z východu menom Sovietsky zväz, ktorý vypočítavo reagoval na naše vzplanutie oneskorene.

Milí Slováci, buďme hrdí aj na smradľavé veci, pretože iné neexistovali, neexistujú a nebudú existovať. Obzrite sa, čo všetko dokáže oslavovať „vyspelý“ západ, zamyslite sa nad pozadím daných sviatkov a Vaše čuchové senzory okamžite napadne nekontrolovateľný smrad. Buďme hrdí, nie sme predsa o nič menšie prasatá. A takto si tu žijeme.