Nový Zéland inkasoval už druhý mrazivý úder. Je to síce v prdeli ďaleko a okrem toho u nás bolo tento rok v zime aj mínus 30 a aha - sme tu, ale aj tak radi ukážeme, že nám osud sveta nie je ľahostajný a po vzore všelijakých účinných deklarácií zaraďujeme teplú vložku na podporu ťažko skúšaného novozélandského ľudu. Výlet na Saharu. A to rovno tam, kde ľudia pred horúčavou zaliezajú do dier.

Množné číslo nie je plurális majestátikus, ale reflektuje skutočnosť, že fotografie sú, rovnako ako z cesty po Tibete, Ivanove. Potĺkal sa po Tunisku na rozhraní rokov 2005-2006.

Keby mal novozélandský Wellington latitúdu 32° 55’ 0 N a longitúdu 10° 16’ 0 E, bolo by tam aj v zime teplo ako v tuniskom Chenini, lenže zasa by bolo cez deň veľmi teplo a v noci veľmi zima. V najbližších 250 miliónoch rokov to však Nový Zéland dotiahne niekam inam ako do Tuniska a stane sa Jokohamou. Verme, že jedna z mojich najobľúbenejších bytostí,diabol tasmánsky, migráciu prežije v plnom zdraví.

Takže tuniský Chenini for New Zealand.

Chenini je jednou z najnavštevovanejších berberských dedín v južnom Tunisku. Berberi sú pôvodní obyvatelia severnej Afriky s približne šesť-sedemtisícročnou doložiteľnou históriou a ich hamitosemitský jazyk berbero-lýbijskej vetvy má asi tristo dialektov. Berberi tvrdia, že sú potomkami obyvateľov bájnej Atlantídy a vzhľadom na archaičnosť ich jazyka, ktorý slúži na porovnávacie štúdie, si to myslia aj niektori neberberi. Nemyslia si to Záhoráci, pretože tí vedia, že pravými Atlanťanmi sú oni.

Berberskú kultúru dosť poničila arabská, ale napriek tomu si okrem jazyka zachováva svoje malebné špecifiká, ktorými sa ostro odlišovala od arabskej. Napríklad rovnocenné postavenie žien a svadby na základe súhlasu (aj) ženy.

No ale späť do Chenini. Na kopci bol ksar - pevnosť, z ktorej už veľa nezostalo a v sedle je mešita, ktorá jediná je omaľovaná bielym vápnom. Ostatné budovy, resp. zrúcaniny a obytné diery v kopci su z prírodného materiálu a splývajú s kopcom, hlavne tie diery.

Pohľad z druhej strany. Efekt domčekového kopca je dramatický. Turisti cvakajú spúšťami a domorodcom za suveníry. Je to krásne miesto a bolo by ešte viac, keby miestni nezačali všetko betónovať. Priamo pri mešite postavili ohavnú televíznu ci telefónnu vežu, aby návštevníci mali komfort. Najvačši komfort bude, ked to zabetónujú komplet. Na záberoch horevyššie ohavnú vežu zrúcal Photoshop.

Okrem toho je celý kopec komplet zakáblovany telefónnymi káblami, takže fotograf škrípe zubami (saharský piesok). Ale napriek veľkej modernizačnej snahe domorodcov je toto miesto stále kúzelne a sedieť podvečer na kopci a pozerať sa do diaľky ... veľká piesočna púšť - nekonečné ľudoprázdne stovky kilometrov piesku siahajuce az do Mali, Čadu a Nigeru sú na dosah ruky.

Detail pevnosti.

Tu bývajú "lepší lidi".

... a ešte jedna ukážka miestnej architektúry.

Tak sa na tom Novom Zélande všetci držte a pamätajte, že zajtra môže byť horšie.