Čiastočne hluchá.
Som hluchá. tá choroba sa zhoršila a vyrazilo mi to do uší. Takže na ne čiastočne nepočujem. Vatu mám iba v jednom no na to druhé taktiež nepočujem.
Najväčšia bolesť je bolesť kostí/zubov a uší. A keď sa vám odrhne necht (odvtedy mám fóbiu zo zavretých dverí...nechutné čo sa mi stalo).
A aby to nestačilo, neboli ma iba uši ale mám opuchnutú celú sánku a ma z učí bolia aj zuby. Bože dúfam že nemám dáky zápal stredného ucha.
Celé dni iba spím. Som dehydratovaná, hrozné čierne kruhy pod očami a pekelne sa mi točí hlava, strácam rovnováhu, ale však na to som zvyknutá, to sa mi často stáva.
Musím veľa piť. Pijem. ale aj tak vyzerám ako práve vykopaná postava z Adamsovcov.

Česko! Všade samé Česko!
Práve som zistila že doma máme všetko po česky. České kalendáre (ako mám zistiť kedy má kto meniny?), české tabuľky "tu bydlím já", české etikety, už aj mlieko nie je mlieko ale mléko.
Naposledy som bola v Česku ....hmmm pred dvoma týždňami a najbližšie idem do Česka..hmm zajtra.
Hej idem zajtra na výstavu psov do Prahy. Držte palce :)

Telka, kniha, posteľ, telka, postel, postel, kniha, telka, počítač, posteľ, posteľ, telka, posteľ, kniha...
A toto je môj denný program. Spím, čumím do bedne, čítam Stephena Kinga, spím, spím, spím, čumím a čítam. Raz za dve dni zajdem na hodinku na počítač.
A keď neviem spať, v telke nič nedávajú lebo sú dve hodiny v noci, knihu nečítam lebo ma bolia oči tak počúvam MP4. Najlepšie je, že ju ani v ušiach mať nemôžem. Namiesto bežnej osmičky, počúvam šestnástku (stupeň hlasitosti).
Ledva stojím na nohách a musím vysávať a utierať prach, ukladať prádlo...
Keď kukám telku, nadávajú mi že radšej by som si mala prečítať dáku knihu. Keď čítam knihu, nadávajú mi že len čumím do knihy a do telky. Keď spím, nadávajú mi že stále len spím, že nech niečo robím, nech si napríklad čítam. Keď náhodov vylezem z postele, nadávajú mi neh si lahnem a zakryjem sa....ach :/
A čo mám potom robiť? Hmm? Ale upratovať, to môžem... :D bože môj...
Občas si skladám origami :D Ale to je zábavka len na chvíľu...

Keď idem raz za čas von cvičiť psa, zakaždým mi spríjemnila náladu kvitnúca sakura. Dnes idem von a kvety nikde. Ani jeden! Bože...čo budem teraz robiť?   Našťastie na našej ulici ešte jedna je. Taká obrovská, stará a nádherná. Tiež už nemá polovicu kvetou a už má aj listy, ale aspoň dačo :)

Grafiku sem dlho nepridám, nemám čas :/ tak sa majte....počkať mám tu jeden retouch, tak ho zverejním ...sayonara :)