Bolo to 12.septembra 1972, keď sa môj syn rozhodol opustiť bezpečie mamičkinho bruška a pozrieť sa do sveta. No nič extra ho tam vonku nečakalo lebo tam vonku práve končila normalizácia a začal sa nanovo  budovať reálny socializmus a naviac vybral si deň keď mala meno Mária.

Dnes Mária spolu s Jozefom a Jánom upadli takmer do zabudnutia v záplave Dominík Sár a Oliverov a iných teraz módnych mien, no vtedy Mária, Jozef a Ján indikovali mohutné takmer celonárodne  oslavy. Márie obdržali kvety a bonboniéry a muži mali príležitosť sa legálne opiť alebo si aspoň vypiť nuž Slovensko (pre mladších bolo to čosi ako Valetín len sa viac pilo). Takže bolo Márie a zároveň bolo potrebné ísť do nemocnice a priniesť kvety. 

Poznámka: V tých časoch sa otcova prítomnosť pri pôrode sa nedovoľovala ... Pôrod komplexne zabezpečoval Systém až na výnimky vždy v nemocnici, teda pod dohľadom štátu , nakoľko sa síce pripúštalo že ide o narodenie človeka ale naviac a najmä išlo o nového Občana socialistickej vlasti.

Dnes keď dostať všetko a všade a prakticky kedykoľvek sa problém obstarania nejakých pekných červených ruží zdá elementárna prkotina (je to bohemizmus ako vyšitý ale vtedy bol bežný). Dnes treba len eurá a kvety vám dodajú priamo do domu ale vtedy peniaze síce boli len ten tovar, toho často nebolo.
Bol som vtedy pracovníkom Výskumného ústavu spojov v Banskej Bystrici tak som hneď ráno prerušil výskum a postavil sa do dlhočiznej šóry pred kvetinárstvoma ale keď na mňa prišiel, asi po hodine a pol, rad boli pre nakupujúcich radových občanov k dispozícii už len ovädnuté hrebíčky (další bohemizmus dnes sú to klinčeky resp. Karafiáty) tak som ich zobral a vrátil sa práce teda v dosť blbej nálade no pre istou som kúpil ešte nejaké flaše lebo kolegovia ... Jednoducho patrilo sa.
Teda prídem do práce - tam sa už prirodzene naplno rozbehla oslava môjho syna - a tu, starší, skúsený výskumnik menom Jano zbadá čo som to nakúpil za chamraď.

- S týmto ísť za ženou nemôžeš budeš za krepáňa krepého (krepáň bolo miestne, bystrické označenie polo alebo uplného idiota, úplného vtedy ak bol krepáň aj krepý alebo krepkavý)

- Viem do pi... ale nič lepšie som nezohnal tak Čo mám robiť ?

 - Vy komunisti ste fakt neschopní pakovia, hovorí mi Jano.

- Pozri ako sa to robí.

 Tak som pozeral.
Jano mrkol do zoznamu a zobral telefón a vytočil číslo kvetinárstva z ktorého som pred chvíľou prišiel. Niekto na druhej strane to po chvíli dvihol.

- Česť, tu sekretariát súdruha Kuriatka, pozrite súdružka dnes tu máme súdruhov z Tuly chápete? Delegácia a súdruh okresný tajomník... jednoducho potrebujeme peknú kyticu červených ruží.

 Medzitým zakryl sluchátko a sa ma pýta:

- Koľko ?

 - Je dvanásteho tak dvanásť, pošepol som.

 - Takže dvanásť to bude stačiť, máte to súdružka? Kedy ? Tak za 20 minút tam pošlem voz s Jožkom. Vďaka, Česť, česť.

 - Počul si ? , hovori mi Jano

- Choď tam ale rovno dopredu a povedz že si Jožko a my tu medzitým otvoríme to šampanské.

 Za 20 minút som bol v kvetinárstve a za hodinu som už v pôrodnici odovzdával kvety. Bolo tam viac mamičiek čo v ten deň priviedli na svet "Husákové" deti ale tá moja bola nielen najkrajšia ale mala aj jednoznačne najkrajšiu kyticu, vďaka delegácii z Tuly ....a súdruhovi Kuriatkovi tak dobre .... aj vďaka Janovi.

Vysvetlivky pre mladšie ročníky:

 Šór, niekedy aj šóra - nárečové označenie pre dlhý rad, frontu na nedostatkový tovar, čakanie v šórach (alebo v šóroch) bola veľmi bežná aktivita pracujúcich vždy ale v pracovnej dobe lebo po pracovnej dobe bola drvivá väčšina obchodov zatvorená.

Husák - generálny tajomník komunistickej strany neskôr zároveň aj prezident. Byť generálny bola funkcia spravidla na doživotie lebo byť odvolaný, teda stratiť dôveru Strany, znamenalo úplnú osobnú prehru ak nie niečo horšie.

Voz - v straníckom slangu osobné auto buď Tatra 603 alebo pre nižšie kádre, Volga ale vždy v čiernej farbe.

Jožko - v stranícko slangu osobný šofér ľudovo zvaný tiež "panský kočiš"

Vytočiť číslo - na vtedajších analógových telefónoch bol otáčavý čiselník, čislá sa dali nájsť v hrubých knihách takz. Zoznamoch ale veľa ľudí vedelo veľa čísiel naspamäť.

Tula - mesto pod Moskvou (nejakých 200 km od Moskvy) s ktorým mala Banská Bystrica družbu. Družba spočívala hlavne v tom že súdruhovia, a občas ale zriedkavo aj vybraní pracujúci, sa chodili navštevovat resp. Odovzdávať si skúsenosti ako vybudovať to nevybudovatelne čudo. Sovietskí súdruhovia boli vždy o krok vpredu z čoho mali naši depresie tak nečudo že vodka tiekla pri takých súdružských návštevách potokom. Pozostatok tých čias možno ešte v v Bystrici nájsť - viď Tulská ulica na sídlisku Fončorda.

Chamraď - globálne označenie pre niečo bezcenné bez úžitku. Lesníci napríklad slovom chamraď označovali všetky dreviny v lese ktoré neboli vhodné na ťažbu. Tiež sa používalo, v straníckom slangu, na označenie "parazitických" vrstiev socialistickej spoločnosti (inteligencia, umelci a iná chamraď )