o ciernej diere, beznadeji pohlcujucej vsetko vo mne, o neschopnosti uvazovat, o obrovskom nedostatku, o tonoch hlucnych a strasne, strasne pomalych, strasne pomalych, hrozne, o dazdoch, kedy sa schovavam do ukrytov bez strechy, ci strechy deravej,o dierach, ktore robim do striech.o stracani schopnosti robit diery do striech pod ktore sa potrebujem ukryt, pred dazdom ktory privolavam. tie tony su nadherne pomale, pocut ich totiz aj v dazdi