Taká jednoduchá otázka...prečo by som mala?
A pritom si ju kladiem každý deň, vlastne vždy potom, keď ma niekto o niečo požiada. Ja sa tak ľahko nechám využívať a radšej si nechám ruku odseknúť ako odmietnuť. A just, vždy si ju kladiem a vždy si poviem...už len raz.
Tak mi to dokopy vychádza vo všetkom. Poviem si už nie. Potom si povie, šak už len raz. No a potom už ani nehovorím.
Aj tak keď mi osud dožičí, raz vyštudujem, vydám sa, budem mať deti a v pokoji umriem.
Čiže, vcelku nezáleži na tom, čo robím. Či ma niekto zneužije teraz, alebo až o pár rokov je bezpredmetné. Hlavne, že vy sa máte dobre. A na mňanehľadte, veď čo, som jak hromozvod. Ani mna si nikto nevšimne, až keď dačo chcete.
Nu a ja jak najväčší blbu budem pozerať a tupo prikyvovať hlavou.
Jaká som so sebou spokojná :)
Len potom by odo mňa nikto nemal čakať, že ho budem mať rada. Lebo ja väčšinu ľudí nenávidím. Som divná?