Musím to niekomu povedať ale nemôžem nahlas. Bola som v kuchynke a prišla riaditeľka a otvorila chladničku. Moja huba nevymáchaná sa tiež otvorila, že to robím aj ja, otvorím chladničku, kuknem dnu ale kedže do nej nič nedávam tak nič tam nemám. A smutne ju vždy zatvorím. Tak sa mi veľkodušne ponúkla, že toto nehovorte lebo dostanete brokolicu s jablkom, rozmixovanú. Ja hrdinka, že jasné, nie je problém. Davaj teta davaj. Tak to rozmixovala, musela som si vypočuť príhodu o tom ako ona pila kel s kiwi, hej kel s kiwi, už ma napínalo, ale hovorím toto je brokolica a jablko. Potom ako vypila kel a banán ale to je mdlé, tak to už nepije. Ani sa nečudujem., ja by som to nepila ani kebyže to nie je mdlé. Mňa s toho bolelo brucho, hlava a všetko len pri počutia tej kombinácie. Naliala mi to zelené do pohára, toho najväčšieho a hovorí odpite si lebo Vám dolejem zvyšok. Odpila som si. A teraz ma naplo, strašne ma naplo, tá chuť je strašná, rozmixovaná brokolica, surová, tá polka jablka to nezachránila. Ani kilo jabĺk by to nezachránilo . A ona že no ešte. Tak som si ešte odpila. A ešte viac ma naplo. A mi doliala do pohára zas do plna. To mi vyhŕkli slzy, a kukla na mňa. No čo jej povieš, viete to od dojatia. Tak potom si dorobila ona svoju dávku. Ale neviem čo vyprávala lebo ja som sa snažila udržať tu brokolicu vo vnútri svojho tela. Ja už budem ticho lebo ak schytám kel a kiwi tak nieeeeeeeeeeeeeeeee. Ešte, že pizza neskôr to trošku zachránila. Neviem ako sa mi za toto pomstí môj žalúdok.