Videla som časť toho hrôzostrašného dokumentu Food,inc. Celý by som psychicky neuniesla. Som slabá povaha. A žijem v lži. Nechcem jesť mäso, ale jem ho. Nechcem jesť umelohmotné potraviny, ale jem ich, lebo som lenivá zháňať sa za inými. A keď už mám aj na výber, podľahnem cenovému rozdielu. Nechcem jazdiť na aute a ničiť vzduch, ale robím to, lebo to robia všetci a mám pocit, že je to už aj tak jedno. Nechcem si vždy z potravín doniesť domov päť nových igelitiek, ale robím to, lebo si vždy zabudnem zobrať plátenú tašku. Nechcem piť vodu z pet fliaš, ale robím to, lebo vždy sa zastavím na pumpe a kúpim si sladkú žbrndu, čo ovocie ani nevidela, v plastovej fľaške - lebo som si zabudla z domu zobrať sirup. Nechcem hromadiť vo svojom byte nové veci, ale robím to, lebo mám k veciam vzťah a je mi ich ľúto vyhodiť. A keď sa pokazia, nedám ich opraviť, kúpim si nové. A tie staré nevyhodím, lebo mám pocit, že by v koši plakali. Chcela by som triediť odpad, ale bývam v garzónke, ktorá má 17 štvorcových metrov a nemám miesto na tri koše. A tak triedim iba veľké škatule a podobné obrie veci, ktoré jednorazovo vynesiem von. Nechcem pri cestovaní objavovať nové miesta ešte nepoškvrnené turizmom a poškvrňovať ich. Nechcem niekde byť prvá a priniesť pojem chudoby. Nechcem narúšať rovnováhu prírodných ľudí. Ale robím to, lebo si vždy poviem, že sa to stane čoskoro tak či tak, tak radšej nech som to ja, ako niekto iný, úplne nezodpovedný. Nikdy som nechcela nikoho opustiť, ale keď zmizla láska, pomyslela som si, že predsa žiť v lži a predstierať je ešte horšie ako ublížiť vycúvaním. Celý život zlo vidím a cítim. Je okolo mňa, pri mne aj vo mne, a ja sa snažím voliť nie dobrú cestu, ale tú menej zlú. Dobrá cesta by znamenala zaoberať sa len tým, že kráčam dobrou cestou. Nemyslieť na nič iné, len na triedenie odpadu, recyklovanie, nekonečné milovanie, chodenie pešo, vyhýbanie sa igelitkám, čítanie si zložení v potravinách, zháňanie sa za bio vecami... prosto, život pod prísnou kontrolou rozumu. Môj pdychiater tvrdí, že sa často zbytočne trápim maličkosťami, a že mám v sebe nafukovacieho policajta. A ja teraz neviem, či je to dobre, alebo zle.
--------------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 30.5.2011
Očami Doroty Nvotovej
14.08.2012 20:10:31
:)
Komentáre