Asi už viete, že si velice rád a ochotne zapústevničím.
No, ale, to všade prítomné ale, že, že som členom turistickej verejnosti. A čoby člen turistickej verejnosti musím konati turistické pochody, alebo vychádzky. Podľa situácie. Terénnej. Milujem pochody diaľkové. Sú moc fajn. pretože do cieľa donde o veľa menej turistov. A gulášu ostane pre všetkých.
Naskytla sa výnimočná príležitosť, být účastný výletu na Loket. To bol hrad.Reku, chýba im duševný vodca, pustovník, tak co by nie, nie? Idem.
Došli jsme do podhradia a  smelosť turistická sa akosi počala vytrácať. Bol tam, totižto otvorený bufáč. Taká skôr búda, ale bola.
Obdivovali sme Loket, jak sa nám pekne rozpadol, velice romanticky. Netrvalo dlho a počaly sa ozývať prvé defenzívne ladené názory turistov. Že loket máme v paži a tak.
I vskrsla v mojej pustovníckej duši myšlienka, ako motivovat demotivovaných turistov.
Vymenil som asi dve kilá sušených byliniek, ktoré nosím pre všetky prípady stále zo sebju. Za Šteniatko. To je sudok piva. Ktorý som schopný na Loket vytrepať.
A bolo ako nebolo. Do nohy sa všetci vrhli v ústrety skalnému bralu, vôla prekonať sám seba zvíťazila.
Bolo to radostné a obohacujúce. Zarobel som takmer tricať euráchov. Na bylinkách.
V jaskyni som zaspával s pocitom, že dnešný výlet turistický som zvládol nad očakávanie skvelo.
Aj medzi ľuďmi.