Na Silvestra by sa mal človek vychytiť. Vychytiť sa a zmiznúť od ženy, od rodiny - kdesi za hranice všedných dní! Nemusí to byť ďaleko. Schovať sa u dákej frajerky v centre. Prichýli vás, pochváli, uvarí kávu, vypočuje si vaše mužské problémy. Poviem vám pravdu: Aj by som sa vychytil, ale momentálne nemám žiadnu frajerku. Ide ma z toho vychytiť, ako si neviem zorganizovať Silvester! Chodil som k Bobine, prelestnej krásavici (Ulica Augustína Mariána Húsku 24, II. poschodie, číslo dverí 17). Neraz som sa k nej na Silvestra vychytil a vrátil som sa až po Novom roku. Ale tohto roku sa k nej nakvartíroval akýsi Róbert z uhoľných skladov. Je veľmi nevrlý. Len čo sa niekto z nás - Bobiných frajerov - k nej vychytí, vrčí ako starý pes. Má na to svoje dôvody. Vzal si ju za ženu. Chamtivec. Bobine som sa vždy vyžaloval, poudával som všetkých z našej ulice, priznal sa s chúťkami stať sa poslancom a po sviatkoch som sa vrátil domov pookriaty, vymilovaný... Vy, čo ste šťastne ženatí, to poznáte. Bobiny sú užitočné rastliny. Vypočujú človeka, nalejú hriatô, otvoria očká, sem-tam sa aj slaná tyčinka nájde... Nuž, ale občas stratia súdnosť a vydajú sa! Človek sa nemá kam vychytiť. Pekne prosím, keby ste vedeli o nejakej voľnej Bobine, brnknite mi! O takej, ktorej sa môže človek zdôveriť so všetkým. Ale naozaj so všetkým! Aby odľahlo na tele i na duši. Lebo - sami uznáte - sú veci, s ktorými sa nenačim zdôveriť vlastnej žene. Ani keby bola hneď zamestnaná vo vláde. Mám kamaráta, žena mu robí hovorkyňu. Je síce pravda, že oni jej povedia, čo má hovoriť, ale občas sa rozhovorí a povie také veci, až ho hanba fackuje. Minule do mikrofónu také zavalila, že jej mnohí ani neuverili. To by Bobina neurobila. Lenže - kde nájsť novú Bobinu? Ako si zorganizovať Silvester, ak sa chcete niekam vychytiť? A vychytiť sa treba - to je jasné. Poriadne si vyhodiť z kopýtka. Stojí to peniaze, ale zregeneruje to! Môjho suseda minulý Silvester len taxík stál sto korún! Oholil sa, navoňal a vychytil sa za svojou Bobinou. Zašiel na prízemie a na prízemí celkom náhodou už silvestrovali susedia. Vtiahli ho priateľsky do bytu a tak ho opili, že keď sa večer ocitol pred domom, naskutku nevedel, kde je. Ale adresu si pamätal. Nebol notorik. Pristavil taxík a taxikárovi prikázal: "Ľuptákova štrnásť." "Ale veď toto je Ľuptákova..." namietal taxikár a ukázal aj číslo na dome: "Ľuptákova štrnásť." Úplne zdrúľaný sused naňho prísne pozrel a zasyčal: "So mnou sa ty, braček nehádaj! Ja som zákazník! Na Ľuptákovu štrnásť!" Aj hlas trochu zodvihol. (Iné by zodvihnúť nevládal.) Taxikár pokrčil plecami, naštartoval, obišiel zo dva razy blok a pristál pred tým istým domom. "Prosím, ste na mieste," usmial sa na zákazníka. Ten sa prebral z driemot, dal mu sto korún a povedal: "No vidíš, braček. A mohlo to byť aj bez zbytočných rečí."
        Na Silvestra by sa mal človek vychytiť. Kúpiť si lístok na vlak (daktoré ešte chodia) a ujsť kdesi na konečnú stanicu. Určite sa tam nájde nejaká Bobina. Možno ju uhovoríte a bude ochotná si s vami aj zapolitizovať. Len tak zľahka. S jemnými satirickými narážkami. Ako sa to v silvestrovskú noc patrí. Ako sa na to pamätajú starí ľudia z dávnych televíznych silvestrov. Bolože to smiechu, inotajov!  Potom by vás Bobina zaviedla medzi ostatné Bobiny. Stálo by to nejaké peniaze, ale na Bobiny netreba peniaze ľutovať! Tie zábavu nepokazia. Chytia sa, pochopia, že ste sa vychytili za hranice všedných dní - že chcete prežiť veľkosvetskú silvestrovskú noc. Príde polnoc, dáte si pusu a po polnoci všetko odpracete zo stolov, začne sa Rok skromnosti. Až po polnoci pochopíte, že sa dá žiť aj skromnejšie. Bobiny zmiznú, svetlá zhasnú a vy sa vyberiete pešo domov. Vo všetkej skromnosti zaľahnete a budete sa tešiť aj z toho mála spánku, čo vám rodina dopraje, lebo rána bývajú kruté. Komisie začnú vyšetrovanie: kde býva Bobina? Na čom ste sa dohodli s Bobinami? Čo stál celý večierok? Budete ochotný oľutovať výčiny s týmiže horeuvedenými Bobinami a či nebudete? Čert vzal skromnosť, komisie, všedné dni! Príde deň, keď sa opäť vychytím a zmiznem k Bobinám! Alebo sa namosúrim a vychytím sa do politika. Len ako sa z nej potom vrátiť? Treba si nechať zadné vrátka...
        Dobre utajené, vždy trochu pootvorené zadné vrátka - jedny pre všetkých, všetky pre nikoho vám želá do nového Roka skromnosti
        Július Satinský

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta,  IKAR 2007
-------------------------------------------------------------