Stretli sa raz a dali sa do rozhovoru sexualita a celibát:
Sexualita: Prečo si sa rozhodol neprežívať vo svojom živote sexualitu vo vzťahu k žene?
Celibát: Rozhodol som sa pre vzťah k Bohu.
Sexualita: A čo si myslíš, že ty ten tvoj Boh môže dať?
Celibát: Čo mi môže dať? Je toho veľa...
Sexualita: Veľa... a čo také?
Celibát: Najmä lásku.
Sexualita: Lásku? Tu ponúkam aj ja.
Celibát: To je pravda, no Božia láska má nevedie k vlastneniu iných, ona ma vedie ďalej.
Sexualita: A ja vari k vlastneniu iných vediem? Pozri, koľkí mnou nepohrdli a ako si žijú. Oni to vnímajú inak.
Celibát: Vieš, to vlastnenie sa často prejavuje postupne.
Sexualita: Ale veď to je jej skutočný význam, či nie? Vlastniť toho druhého...
Celibát: Nie, to nie je skutočný význam. Ak ja vlastním toho druhého, často ho zotročujem a začnem ho vnímať ako objekt, ako hračku a nie ako dar...
Sexualita: Ty si čudný? O čom to hovoríš? A tí, čo prežívajú celibát, myslíš, že ho naozaj mnohí prežívajú?
Celibát: Ja sa nepozerám na iných, ale na seba... či ho ja prežívam vo svojom živote a kňazstve.
Sexualita: A prežívaš? To by ma zaujímalo.
Celibát: Poviem ti, že ľahké to nie je pre človeka samotného. Ba poviem, že človek, ktorý si povie - ja budem dodržiavať celibát zo svojich síl, skoro zlyhá. Celibát nie je v človekovi, ako ruka, oko, ucho... celibát je pozvanie.
Sexualita: Pozvanie, počkaj, tomu nerozumiem... ako pozvanie?
Celibát: Vieš, to je niečo, ako ozvena, ktorú zrazu, jedného dňa začuješ. Začneš sa o ňu zaujímať a viac budeš poznávať jej posolstvo a spoznáš ju ako dar.
Sexualita: Teraz ti už naozaj nerozumiem.
Celibát: Keď som sa narodil, vyrastal ako dieťa, školák, nevedel som nič o tomto dare. Neprosil som mamu tak, ako keď prosím - mama, prosím si krupicu... lebo to nebolo hmatateľné na dotyk, chuť, čuch... Malo to celkom iné, ani neviem, ako by som ti to povedal.
Sexualita: Pokračuj, je to zaujímavé...
Celibát: Neprišlo to do môjho života násilne, ako keď som musel ísť na povinné očkovanie, ako keď som sa musel učiť do školy básničky... prišlo to potichu, bez kriku a nároku - som tu, ja celibát a ty ho teraz môžeš prežívať vo svojom živote. Začalo ma to viac a viac zaujímať, lebo som nevedel o tom skoro nič...
Sexualita: Prečo mlčíš a nehovoríš?
Celibát: Spomínam...
Sexualita: Priznám sa, že mu nerozumiem, hovorí tak zvláštne, tak tajomne, tak... Asi ho to hlboko zasiahlo. No spýtam sa - ak môžeš a vieš, vysvetli mi rozdiel medzi mnou a tebou.
Celibát: Nebola vo mne potlačená láska a viem, čo je to aj milovať. Viem, čo je to rozdávať sa pre druhého a prijímať. Viem sa obetovať...
Sexualita: Ale to viem aj ja, nevšimol si si to?
Celibát: Ale hej, všimol, len s jedným rozdielom.
Sexualita: S rozdielom? A akým?
Celibát: Skús porozmýšľať a najbližšie mi povieš svoje myšlienky. A potom zhodnotíme tvoje myšlienky s mojimi...
Komentáre
tak to som zvedava...:))
.
Človek , ktorý ma potrebu podrobovať, zbavovať slobody alebo byť neslobodný atď, taký bude aj v nepárovom zväzku a môže byť v celibáte do konca života . A sexualita neni túto vlastnosť determniujúca ale odrážajúca.
Pri celibate ide o sublimaciu sexualnej energie.
zaujimalo by ma
bv..to čo ktorýkoľvek panic,alebo panna...
mila ellie
zaujimalo by ma bratislavitae
bv...chceš povedať,že zatial sa knaz mýli?..
a pamätaj stale,že porovnavame sexualitu a celibát z pohladu kňaza..nie z pohladu svetskeho človeka..
aj ked poznam aj takých svetakov,čo sa zdržiavajú od sexu a sú rozhodnutí s tým začať až po svadbe..
a to nie su kňazi..:)))
mily knaz jozef
pretoze fenomenologii celibatu neviem nic, mlcim o nom. ci snad nie?
do vasho misionarstva nik nezasahuje. aj keby som mohla - zasahovt do sporov a opravovat insitnu teologiu ellie v predchadzajucich clankoch a vytahovat anselma, augustina ci sv. tomasa na temu fakty, empiria a credo, aj ked by som mohla polemizovat o sporoch, ktore otvarate aj vy sam a ktore sa ako iste viete formulovali na konciloch ci uz pred schizmou alebo po nej (ludmi, taky nepodstatny detail), nezasahujem vam dokonca ani sem - hoci by Vas aj Vase reakcie myslim castokrat korigovali i Vasi pedagogovia z univerzity - minimalne z oblasti fundamentalnej teologie a ich dejin. aj tu vsak mlcim. na rozdiel od Vas nesudim a neporovbavam Egypt, v ktorom som jednoducho nebola.
aj keby som cely zivot sedela v cele a o sexe pocuvala - co by som o nom vedela sama povedat?
milá bratislavitae
ellie
Dá sa tak porovnávať celibát a necelibát .
Sexualita neviem s čím sa dá porovnávať je to porovnávať hmat ...
Sexualita nemizne s celibátom, môžeš sexuálnu energiu sublimovať hoc aj na paru , alebo použiť ju na čítanie o jablkách , kým nedojde k poškodeniu orgánov zodpovedných za riadenie sexuality alebo duševnému poškodeniu, sexualita bude , aspoň čo ja viem.
ach jo..slovo proti slovu..tvrdenie proti tvrdeniu..
čo s tým?..:)))
žijem aktívny sexuálny život.. a žila som aj bez neho...
a môžem povedať,ako veriaci,že rozhovor sexuality a celibátu v článku neklame..
aj ked..neveriaci môžu mať úplne iný pohľad..
to je odomňa asi tak všetko..:)))
:-x)))))
.slovo proti slovu..tvrdenie proti tvrdeniu..
kde komentujem celibat? nikde. vyjadrujem pocudovanie nad tym, ze sa k fenomenu, ktory nemoze poznat, ktosi vyjadruje.
sygon, dobry postreh.
knaz jan, moje pripomienky odvadzate tam, kam nepatria a nesmeruju. to je ohybanie, to je kapcioznost.
a posledna poznamka
aj celibat je vysledkom dogmatiky. zodpoviete nam, knaz jan, kedze sa tu tato tema otvara, preco bol institut celibatu ako obligatorna podmienka zavedeny do vierouky az vyse tisic rokoch po ukrizovani a v rannej cirkvi mal vysostne fakultativny charakter?
koncizni, koherentni, kapcioznost..
ups..)))...už fakt :-X..:))))
mas s nimi problem ellie?
bratislavitae
...
ospravedlnujem sa
takze, knaz jozef, kedze sa legitimne pytam a diskusia je otvorena - smiem ocavat odpoved smerujucu k meritu polozenych otazoch? cisto zo zaujmu.
bratislavitae - odpoveď aj s repete
Západná Cirkev už od začiatku 4. storočia pod vplyvom zásahov rôznych oblastných koncilov i rímskych pápežov upevnila, rozšírila a schválila túto prax. Boli to predovšetkým najvyšší pastieri a učitelia Božej Cirkvi, strážcovia a interpreti dedičstva viery a svätých kresťanských mravov, čo podporovali, obhajovali a obnovovali cirkevný celibát v nasledujúcich epochách dejín... Povinnosť celibátu sa potom slávnostne uzákonila na Tridentskom koncile a napokon bola pojatá do Kódexu kanonického práva.
Takto sa vyslovil pápež: "Zarmucuje ma, že... niekto môže blúzniť o vôli katolíckej Cirkvi a vhodnosti zrieknuť sa toho, čo po stáročia bolo a zostane jednou z najvznešenejších a najčistejších ozdôb jej kňazstva. Zákon o cirkevnom celibáte a starostlivosť o to, aby si zachoval vážnosť, zostáva stálou pripomienkou na zápasy z hrdinských čias, keď Cirkev musela bojovať a bola úspešná vďaka jej slávnemu trinomu, ktorý je vždy symbolom víťazstva: Kristova Cirkev slobodná, čistá a katolícka.
Pravým a hlbokým dôvodom posvätného celibátu je - ako sme už povedali - voľba vnútornejšieho a úplnejšieho osobného vzťahu k tajomstvu Krista a Cirkvi pre dobro celého ľudstva: niet pochýb, že v tejto voľbe sa môžu najvyššie ľudské hodnoty vyjadriť v najväčšej miere.
Voľba celibátu neznamená ignorovanie a pohŕdanie pohlavným pudom a citovosťou, čo by škodilo fyzickej a psychickej rovnováhe kňaza, ale vyžaduje si jasné poznanie, bedlivú vládu nad sebou a múdre sublimovanie vlastnej psychiky na vyššej úrovni. Takto celibát, keďže celkove pozdvihuje človeka, účinne prispieva k jeho dokonalosti.
Nový zákon, v ktorom sa uchováva učenie Krista a apoštolov, nevyžaduje celibát posvätných služobníkov, ale ho skôr predkladá ako dobrovoľnú poslušnosť osobitnému povolaniu alebo osobitnej charizme. Kristus nemal pri voľbe Dvanástich takúto výhradu, a podobne ani apoštoli nepožadovali celibát od tých, ktorých postavili na čelo prvých kresťanských spoločenstiev.
II. vatikánsky koncil o trvalej zdržanlivosti vyhlásil, že "povaha kňazstva si ju síce sama osebe nevyžaduje, ako je zjavné z praxe prvotnej Cirkvi a z tradície východných cirkví", ale ten istý posvätný koncil neváhal slávnostne potvrdiť starý, posvätný, blahodarný zákon o kňazskom celibáte, pričom uvádza aj dôvody dostatočné pre tých, čo vedia v duchu viery a s veľkodušným vnútorným nadšením oceniť Božie dary.
Ježiš, ktorý si vybral prvých služobníkov spásy a chcel, aby boli zasvätení do poznania tajomstiev nebeského kráľovstva, aby boli z osobitného titulu Božími spolupracovníkmi a jeho vyslancami, nazýval ich priateľmi a bratmi, pre nich obetoval seba, aby boli posvätení v pravde, sľúbil hojnú odmenu každému, kto opustí dom, rodinu, manželku a deti pre Božie kráľovstvo. Ba slovami, plnými tajomstva a očakávania, aj odporúčal dokonalejšie zasvätenie sa nebeskému kráľovstvu panenstvom ako osobitným darom. Motívom odpovede na túto Božiu charizmu je Božie kráľovstvo, a týmto kráľovstvom, evanjeliom a Kristovým menom motivuje Ježiš svoje výzvy na namáhavé apoštolské zriekanie sa pre intímnejšiu účasť na jeho osude.
v poriadku, dakujem za odpoved
a co tie miesta noveho zakona, ktore, ak ma pamat neklame (a to by som musela otvarat Bibliu a hladat, z ktorej z verzii parafrazujem, takze odpust parafrazu) kde samotný Pavol vravi o potrebe mat skúsenosti pre vedenie cirkvi z vedenia vlastnej rodiny?
hmm
bratislavitae - prepáčte
a ešte niečo - ste si to asi zle, alebo v rýchlosti prečítala - to bolo uzákonené na Tridentskom koncile - aj o tom som písal - Povinnosť celibátu sa potom slávnostne uzákonila na Tridentskom koncile a napokon bola pojatá do Kódexu kanonického práva.
Takže taký malý myš maš guláš... Hlboký nádych, pokojne, s rozvahou a dvakrát meraj a raz strihaj - hovorí "múdrosť"... PS: znamena to, ze knazstvo dovtedy sa dopustalo hriechu... mám to komentovať? Vari rímske právo bolo horšie, ako to dnešné?... existujú aj vysvetlivky na určité staťe z Písma - treba si otvoriť Bibliu
vysvetlivky koho?
v kazdom pripade, ci tridentsky alebo iny, ako isto viete, otazka celibatu bola cele tie storocia predtym vasnivo diskutovana, ale nenormovana. znamenalo by to, ze celibat ako instit je prioritne dielom ludskym, nie Bozim - a z tejto premisy vyplyva, ze rovnako, ako moze byt zakotveny, moze byt aj zruseny, rovnako ako jeho zdovodnenie. najma, ak by sme sa spoliehali len na autoritativny vyklad Pisma - autority sa menia, ako napokon same dejiny cirkvi dokazuju.
poznamke s rimskym pravom nerozumiem. ktore myslite? myslite rimske pravo, myslite mediavelisticku koncepciu pandekt, myslite (rozne) formy vyvoja CIC?
autority sa menia, ako napokon same dejiny cirkvi dokazuju
nika
ktore zakony
alebo zakony Bozie? pretoze tie podla mojej skromnej mienky opat vykladaju ludia - ci ide o koncepciu purgatoria, ci ide o vytvorenie zaladneho creda a spor o trojicu, spor o ikonoklanizmus ..
no v kazdom pripade, dakujem za snahu odpovedat.
bratislavitae a právo